ami uzrelo svetlo sveta v Partizánskom. Milan Remeň a Viliam Rác teraz tvrdo pracujú na uvedení združenia do života. Ich dielo Občianske združenie na podporu duševného zdravia Prvosienka sa rozbieha zatiaľ podľa plánu. Čo spôsobil jeden list Prelomiť tabu okolo psychických chorôb nebude jednoduché, ale spolupráca s jedinou psychiatrickou ambulanciou v Partizánskom naznačuje smer projektu. Predseda M. Remeň sa s myšlienkou na tento spolok pohrával už niekoľko rokov, odkedy sa sám ocitol zoči-voči psychiatrovi. ”Dvakrát som písal do asociácie Premeny do Michaloviec, ktorú som našiel na teletexte, aby mi pomohli založiť podobné združenie u nás. Nakoniec sa mi ozvali z Prievidze zo združenia Šťastie si ty, že mi pomôžu so založením. Potrebujeme ich radu, lebo zatiaľ nemáme žiadne skúsenosti,” hovorí novopečený predseda, keď drží v rukách obálku s pečiatkou z prievidzkej pošty a v nej rukou písaný list s už pomaly aj starosvetským oslovením Vážený pán Milan! Prvosienka nebude združovať len duševne chorých ľudí, veď cieľom je integrácia, a preto je vítaný každý, kto má záujem. Na prvé oznamy sa ohlásil telefonicky u Milana Viliam Rác, teraz už podpredseda Prvosienky. ”Toto je tu pole neorané, stali sme sa len trinástou podobnou organizáciou na Slovensku, ale veď len schizofrenikov je 50-tisíc, a to už nehovorím o depresiách,” uvažuje Viliam. Hlavne treba pod niekoho patriť Proti psychickým chmáram sa Viliam postaví svojimi edukačnými technikami. Ich cieľom je cvičiť pamäť, rozvíjať osobnosť, tak aby sa človek naučil vyjadrovať svoje postoje a názory. Doteraz sa členovia snažia zabaviť pri čítaní odborných článkov, spoločenských hrách, alebo ručných prácach. Toto združenie, ktoré pracuje na princípoch svojpomocnej terapie, sa snaží pokryť túžbu po vrelom ľudskom kontakte pri prechádzkach po okolí. V pláne sú aj návštevy ZOO v Bojniciach, múzea v Brodzanoch, alebo rehabilitácia v Malých Bieliciach. Bojovať proti predsudkom nie je jednoduché, zvlášť keď treba bojovať aj na druhom fronte – na poli byrokracie. Informácie z prievidzkej organizácie zbiera Milan už pár mesiacov. Ako na to? Ťažkým orieškom bolo zaregistrovanie na Ministerstve vnútra SR. ”Stanovy nám schvaľovali až na druhýkrát, stále sa nás vypytovali, pod koho vlastne patríme. To bol hlavný problém. Potom sme už požiadali len o IČO.” Teraz je Prvosienka už zaregistrovaná aj pod Premenou v Michalovciach a aj pod Ligou pre duševné zdravie v Bratislave. ”V lige sme sa zaregistrovali, lebo majú svoju linku dôvery, a ak sa niekto dovolá z nášho regiónu, môžu ho kontaktovať s nami,” hovorí Viliam. Útočisko v ťažkostiach Prvosienka má ambíciu stať sa akýmsi útočišťom pre ľudí nielen z Partizánskeho, ale aj z okolia Topoľčian a Bánoviec nad Bebravou. ”V Topoľčanoch je viac psychiatrov ako u nás, chcel by som ich v najbližšej dobe požiadať o spoluprácu,” zdôrazňuje Milan. Zatiaľ majú skúsenosti s ľuďmi, ktorí psychicky ochoreli v dôsledku rodinných problémov alebo dlhotrvajúcej nezamestnanosti. Jeden z funkcionárov výboru má však aj takýto príbeh: ”Dostal som mozgovú príhodu, lebo som veľa robil, pil aj fajčil. Jedným slovom, mal som sa dobre. Po prvej príhode som ešte išiel do práce, ale po druhej som sa ocitol na psychiatrii i v liečebni. Zistili mi, že mám dysfunkciu mozgu.” Tabu okolo psychických chorôb však celkom nemôže prelomiť ani tento človek, lebo hanba mu nedovoľuje priznať sa verejne pred okolím a radšej ostane v anonymite. Hoci je občianske združenie na podporu duševného zdravia ešte v plienkach, Milan Remeň má v hlave svoj veľký projekt. Chcel by, aby práve v Partizánskom existovalo centrum pre duševne a psychicky chorých. Podobná inštitúcia chýba v širokom okolí, nie je ani v Topoľčanoch, Bánovciach či Prievidzi. Keby mal na výber, hneď by si aj zvolil budovu bývalého úradu práce na Hrnčírikovej ulici.
