a. To ju rozčúlilo ešte viac, že či ona má používať vajcia od kuny. Skutočne som nachádzal na viacerých miestach podkrovia neporušené slepačie vajcia. Zaujímavé bolo však aj to, že ležali na viditeľnom mieste na hrade, na starých časopisoch, na debničke... Vajcia boli vždy čerstvé, ani jedno z ôsmich nebolo pokazené. Rovnako to bolo s kuním trusom. Bol na povale na jednom mieste, presne uprostred najväčšieho voľného priestoru, kadiaľ sme najviac chodili. Kuny si takto označovali svoj rajón. Aby som manželku a celú rodinu uspokojil, požičal som si od poľovníka Stana veľkú pascu. Nastavil som ju vedľa komína a ako návnadu som dal vajce. Potom aj mäso, ovocie, no ani za dva mesiace sa žiadna kuna nechytila, ba ani sa nedotkla návnady. Prešlo suché leto, boli ohromné horúčavy. Až začiatkom septembra odrazu z čistého neba zahrmelo, hrom bol akýsi chripľavý. Jeho hundranie sa opakovalo viackrát po sebe. Obloha bola stále čistá, modrosivá a po nejakých oblakoch nebolo ani chýru, ba svietilo slnko. Po krátkom čase sa však všetko zmenilo. Blesk udrel tak blízko, že som hneď vybehol na povalu, či sa niečo nestalo. Zadul vietor a polovicu oblohy zatemnili ťažké čierne mraky. Prvé kvapky ako guľky zacupotali na streche, nastal veľký hrmot. Aj kuny, ktoré trávili deň pod hradami na našej povale, sa rozutekali. Neviem, či som ich vyplašil ja, alebo prudký dážď, čo klopal na škridlu. Kuny, jedna po druhej, prebehli na zadnú povalu a tam chvíľu šramotili pod doskami. Chvíľu čakám, sedím na hrade, načúvam, dážď trochu utíchol. Bolo mi príjemne, cez zadný otvor som videl celú záhradu, zmáčanú prírodu. Vial čistý čerstvý vzduch, keď tu zrazu vedľa mňa prebehnú obe kuny. Samica vpredu, samec tesne za ňou. Čo ma nevidia, necítia, alebo čo? Ani sa neskrývali, behali predomnou po povale ako zjašené. Dážď prešiel na opačnú stranu a k večeru ešte na chvíľu vyšlo aj slnko. Stojím na dvore, kochám sa plejádou ohnivočervených až purpurových odtieňov, ktoré na oblohe vytvoril zapadajúci žiarivý kotúč v riedkych mračnách. Vtom z nízkej striešky na šope zoskočí kuna a za ňou druhá. Prvá utekala cez celý dvor, potom prebehla cez cestu do neobývaného domu oproti, druhá ma zbadala, v okamihu sa zvrtla a utekala krížom do susedovie drevenej stodoly - pajty. Tak som prišiel na to, že to boli kunie vohľady, že sa párili. Začas sme mali pokoj, až v jedno februárové ráno okolo štvrtej sa na našej povale odohrávalo zase rušné divadlo. Znovu kuny, znovu párenie. I keď tzv. nepravé, ale bolo rušnejšie než to pravé na jeseň. Malé šelmy vrešťali, pískali, skákali po povale, ba vybehli aj von na plechovú strechu, kde to len tak pukalo. Potom odtiahli do susedovie stodoly, kde samica porodila v apríli mláďatá. Celý mesiac boli slepé, matka ich kojila dva mesiace. Vtedy potrebuje dosť potravy nielen pre seba, ale aj pre mláďatá, ešte že sme mali okolo domu myši a potkany. Kuna často, hlavne po západe slnka vychádzala na lov aj do záhrady a dvora. Niekedy koncom júla som zastihol mláďa, ktoré sa zatúlalo do nášho dvora za šopu. Zablúdilo pri návrate z lovu, pretože ich samica už priúčala lovu. Pri pohľade naň som pocítil istú vďaku za to, že som mohol bližšie spoznať život kuny skalnej. Kuny sa pária dvakrát. Prvý raz v septembri, keď samec oplodní samicu, ale potom má samica dlhú, tzv. embryonálnu pauzu, pretože vajíčko sa v jej tele prestane vyvíjať. Vo vývine pokračuje až koncom zimy. Vtedy nastáva spomenuté nepravé párenie, ktoré má podobu vrodenej naháňačky sprevádzanej rôznym „mačacím“ mňaučaním, chytaním, často i bitkou, drapkaním a podobnými hrami.
Autor: Ivan KŇAZE
