Medzi viac ako 700 aktívnymi účastníkmi sa nachádzal i Igor Vestenický, člen klubu Piraňa Topoľčany. Svoje účinkovanie na podujatí zhodnotil nasledovne: „Na ME štartovalo 61 družstiev z celej vodnopólovej Európy pod hlavičkami klubov. Ja som reprezentoval klub H2O Piešťany v kategórii 65+. Družstvo bolo zložené z hráčov bývalej československej ligy. Väčšina hráčov štartovala i na minuloročných MS v ruskej Kazani, kde sa nám podarilo zvíťaziť. Tento cieľ sme si dali i teraz. V našej vekovej kategórii súťažilo šesť tímov. Hralo sa systémom každý s každým. Po skončení, keď každé družstvo zohralo päť ťažkých zápasov, hrali prvé dve družstvá o titul, tretie so štvrtým o bronz a piate so šiestym o piate miesto. Ciel, stať sa majstrami Európy, sa nám po vyčerpávajúcich, bojovných výkonoch podarilo splniť. Vo všetkých stretnutiach sme zvíťazili. V troch, vrátane finálového, len najtesnejším rozdielom, o jeden gól. V ďalších troch sme si so súpermi poradili vcelku jasne. Naša radosť po záverečnom hvizde rozhodcu vo finále bola obrovská. To úsilie, ktoré každý hráč musel vynakladať nielen počas týchto zápasov, ale i v priebehu celého tréningového roku, bolo odmenené. Zabudli sme i na nemalé finančné nároky spojené s účasťou na takomto podujatí. Oslava majstrovského titulu prebiehala priamo v areáli tohoto jedného z najkrajších plaveckých stánkov sveta. A stála za to. Bola skutočne neviazaná. I tu sme ukázali, že sme vytvorili naozaj skvelú partiu, ťahajúcu za jeden povraz. Najmä zásluhou Jožka Cifru, nášho výborného brankára i otca tohoto úspešného tímu, dostali naše bránice poriadne zabrať pri prívaloch smiechu, ktorý nás zachvacoval po jeho be-zodnej studnice vtipov.
Na budúci rok sa konajú MS v Budapešti. Sľúbili sme si, že nezaspíme na vavrínoch, budeme ďalej trénovať, hlavne tí s nadváhou a pokúsime sa podobné pocity prežívať i v hlavnom meste Maďarska.
Chcel by som sa poďakovať vedúcemu kúpaliska pánovi Jankovi Ripkovi, že nám umožnil trénovať na našom nádhernom kúpalisku a preniesť túto úžasnú atmosféru i medzi ostatných členov tímu priamo do Rijeky. I jeho zásluhou bol Jožko Cifra našou veľkou oporou v bránke, Koldo Kolárik autorom troch prekrásnych gólov vo finálovom zápase a ja bojovníkom s veľkým srdcom i keď už trochu kratším dychom. Ďakujem tiež predstavenstvu krytej plavárne, ktoré mi v priebehu celého roku poskytuje výborné podmienky pre udržiavanie potrebnej energie, aby sa duch i telo vládali pasovať s nástrahami rastúceho veku.“