čmi školákov. V Topoľčanoch písalo opakovaný test 44 žiakov zo 177 maturantov štátneho gymnázia. Na ostatných ôsmich stredných školách, resp. stredných odborných učilištiach sa buď nikto o úroveň A neuchádzal, alebo matematika nie je maturitný predmet. V Partizánskom opakovali písomku dvaja gymnazisti a v Bánovciach nad Bebravou siedmi. Čo si myslia o dopletenej matematickej písomke a ďalších okolnostiach spojených s tohtoročnými maturitnými skúškami niekoľkí topoľčianski gymnazisti, ktorí aj podľa mienky ich učiteľov patria medzi tých najlepších na škole? Všetci sa zúčastnili na protestnom štrajku na topoľčianskom námestí, čo bola študentská iniciatíva, ale minimálne pochopenie vnímali aj zo strany svojich učiteľov. Bánovskí šudenti sa pripojili k protestom v Trenčíne. (Pokračovanie z 1. strany) Okrem nesúhlasu s opakovaním písomky z matematiky majú gymnazisti výhrady aj proti tomu, že musia maturovať z piatich predmetov, kým „štandardná“ maturitná skúška pozostáva zo štyroch predmetov. „V proteste proti tomuto princípu nás podporili aj spolužiaci z nižších ročníkov, ktorí pociťujú tento stav ako znepokojujúci,“ hovorí Vladimír Michalec zo 4. D. „V proteste, samozrejme, nešlo iba o matematiku,“ pridáva sa Martin Rusnák, tiež z „déčky“, „ešte v septembri sme nevedeli, z čoho budeme maturovať, nevedeli sme, či budeme maturovať po novom, alebo či ako naši predchodcovia, nebola na svete vyhláška, ktorú pripravovalo ministerstvo školstva...“ V komentovaní priebehu a obsahu opakovanej písomky sa väčšina študentov zhodla v tom, že test bol ťažší ako ten prvý. „Mala som nad ním horší pocit ako nad tým prvým,“ spomína si Lucia Bošanská, ale už som rada, že je to za nami a verím, že nepríde na porekadlo - do tretice všetko dobré,“ dodáva reagujúc na správu, že „v Prešove boli zase nejaké zmätky“. Aj zástupkyňa riaditeľky topoľčianskeho gymnázia Edita Doležajová si myslí, že organizátori maturitných skúšok neurobili múdro, keď predložili náročnejší test, než ten, ktorý žiaci robili v regulárnom termíne. Do vzrušenej atmosféry, v ktorej „uhryzlo“ z času na predmaturitnú prípravu opakovanie písomky, lebo aj na tú si bolo treba čo-to zopakovať, prichádzajú ďalšie správy. „Obávam sa, že ešte niečo príde,“ hovorí Katarína Ďurišová z oktávy B, „napríklad vraj maturitné vysvedčenia dostaneme až dva týždne po skúškach, lebo sa budú tlačiť ústredne pre celú krajinu, a pritom ich máme predložiť na prijímacích skúškach na vysoké školy.“ Premiéra novej maturity vniesla do života škôl naozaj veľa napätia a komplikácií. Obmedzenie autonómnosti škôl v záujme celoštátnej jednotnosti kritérií a porovnateľnosti výsledkov skúšok sprevádzali navyše technické nedostatky či obmedzenia v komunikácii. Ak sa objavili pochybnosti v hodnotení písomnej skúšky, napríklad z angličtiny, nebol na určenom konzultačnom mieste nikto, len telefónny odkazovač, a pochybnosti tom, ako opraviť test, zostali. Preťažené boli aj iné telefónne linky, čo potvrdzujú aj učitelia z viacerých škôl. „K maturitným skúškam sme museli vytlačiť na našej kopírke sedemtisíc formulárov, roztriediť ich, opečiatkovať, doslova sme sa narobili fyzicky, unavili duševne a stálo to nemálo peňazí...,“ charakterizuje administráciu maturít skúsená stredoškolská profesorka E. Doležajová a dodáva ďalšie odborné a organizačné detaily, ktoré „zahusťovali“ atmosféru vzdelávacieho ústavu. Cieľavedome i náhodne oslovení občania, z ktorých väčšina nemá dôvod zaoberať sa maturitami, vmína najmä pracovnú cestu ministra M. Fronca do Mexika v čase, keď sa v praxi overovalo jeho „prvorodené reformné dieťa“ - ako to vyjadrila jedna pani - ako nezodpovednú.
