y, pracuje s azda najzrozumiteľnejšími témami - zátiším a krajinou a s technikami preverenými históriou. Ak nerátame portrét rottweilera, tak v celej expozícii nieto figurálneho motívu. Zrelý päťdesiatnik, ktorý si vyskúšal, ako chutí maliarsky a reštaurátorský chlebík v New Yorku medzi stotísíckou výtvarných umelcov a s ponukou 1 300 galérií, už vie, kde je jeho miesto. Hovoriac o svojej zaoceánskej dvanásťročnej skúsenosti vysvetlil A. Botlík publiku na vernisáži, prečo rodná krajina zostávala aj na Manhattane jeho určujúcim životným zážitkom, a preto aj trvalou inšpiráciou. Asi dve desiatky krajiniek na stenách galérie sú presne identifikované: Pri Senci, Pri Šenkviciach, Pri Pezinku... Niektoré sú komornými impresívnymi miniatúrami, iné až romantizujúco expresívne: Oravské nocturno, Pri rieke... a ďalšie trochu tajomné: Samotárov dom, Kostolíček. Maliar narába suverénne s formou i farbou. Osobitne to možno oceniť na sérii kytíc vo váze. V podstate jeden motív obmieňaný na rôznom pozadí: Podvečerná, Na šedom... Zrozumiteľné, upokojujúce a úprimné sú obrazy A. Botlíka, ktorý vie, že maľovanie musí ma svoje obecenstvo, musí osloviť ľudí, aby sa dostalo na steny ich bytov. O svojej americkej a západoeurópskej skúsenosti však hovorí maliar s istou trpkosťou. "Prišiel na moju výstavu pod mrakodrapmi muž, ukázal na obraz, opýtal sa, koľko stojí, vypísal šek a odišiel," spomína na jednu vraj charakteristickú epizódu. Ak sa niekto rozhodol živiť sa maľovaním obrazov, musí mať kupcov na svoje diela, ale chladný konzumný vzťah k umeniu ako investícii, príznačný pre bohatšiu cudzinu, priviedol A. Botlíka podľa jeho slov v roku 1995 späť do vlasti. Žije a tvorí v Senci.
