VEĽKÉ RIPŇANY. Stará pošta vo Veľkých Ripňanoch by sa mohla dočkať rekonštrukcie. Vniknúť by v naj mala galéria, ktorá by pripomínala časy, keď cez obec viedla Magna Via – dôležitá cesta, ktorá spájala Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajinu a používala sa na prepravu osôb a pošty.
Chcú prilákať turistov
Ako nás informoval starosta obce Jozef Krištof, celkové náklady na opravu budovy by mali byť asi 200-tisíc eur a obec sa ich pokúsi získať v rámci cezhraničnej spolupráce s Maďarskou republikou. Obci prisľúbil pomoc s projektom aj filatelista Alexander Urminský, ktorý by mal poskytnúť časť exponátov.„Chceli by sme tak nielen zviditeľniť obec, ale aj zvýšiť jej turistický potenciál. Preto reagujeme ešte na jednu výzvu spolu s obcami Merašice a Želetice (ČR) a plánujeme postaviť náučný chodník,“ uviedol Krištof s tým, že pri železničnej stanici by sa mali nachádzať informačné tabule, zóna pre cyklistov a replika dórskej mohyly. Oba projekty by tak mali na seba nadväzovať a vzájomne sa podporovať.
Taxisovská pošta
História najstaršej budovy pošty v topoľčianskom okrese siaha až do roku 1605. Za svoj vznik vďačí Veľkej ceste – Magna Via.Po porážke uhorského kráľa Ľudovíta II. v bitke pri Moháči (1526) sa tureckým vojskám otvorila cesta i na naše územie.
Keď na uprázdnený uhorský trón nastúpil Ferdinand I. Habsburský (1526 – 1564), chýbalo mu spojenie medzi Viedňou a mestami v Hornom Uhorsku a Sedmohradsku. Poveril preto hlavného kráľovského poštmajstra Mateja Taxisa vypracovaním projektu poštovej cesty na trase Viedeň – Sibiu pre časť z Bratislavy.Magna Via viedla z Viedne cez Bratislavu – Trnavu – Prievidzu – Ružomberok – Poprad – Levoču – Prešov – Košice – Sobrance na Ukrajinu do Maďarska a končila v Sibiu. Bola to najdlhšia poštová cesta vôbec, merala vyše 1000 kilometrov (496 na Slovensku) a prechádzala 56 stanicami. Jednou z nich bola aj poštovňa Veľké Ripňany, od roku 1605 povýšená na poštový úrad. Taxisovská pošta premávala na vopred určenej trase v pravidelných časových intervaloch, jej služby mohli používať aj občania, pričom výdavky sa hradili zo štátnej pokladne.
Rozdiel bol aj v tom, že poštový posol na hlavných poštových staniciach nevymieňal len kone či oddychoval, ale hlavne dochádzalo k výmene správ a posol sa vracal po odovzdaní správ na ďalšiu prepravu do svojej východiskovej stanice. Na čele jednotlivých väčších staníc stáli poštmajstri, ktorí mali vedľajší príjem z poplatkov za prepravu zásielok od súkromných osôb a za ich prípadnú prepravu. Menšie stanice viedli poverenci poštmajstra. Tieto stanice sa neskôr označovali ako poštovne a ich správca sa nazýval verdarius a bol zamestnancom príslušného poštmajstra.
