Článok pokračuje pod video reklamou
Laos ponúka cestovateľom skutočne širokú paletu zážitkov, no nedá sa stihnúť navštíviť všetko. Veď rozloha tejto čarokrásnej krajiny je 5-násobne väčšia ako rozloha Slovenska. Zlé cesty a hornatý povrch turistom ešte viac predlžujú cestu k cieľu. „Laosom sme cestovali už skoro tri týždne. Úprimne priznávam, že už som bola aj trochu unavená z neustáleho presúvania sa z miesta na miesto s ťažkým batohom na chrbte.“Južná časť Laosu je menej hornatá, cesty sú dostatočne široké a oveľa pohodlnejšie na cestovanie.
Dôvodom zastávky pre turistu je mesto Pakse, náhorná plošina Bolaven Plateau známa množstvom vodopádov a pestovaním kávy. Hranica Laosu s Kamboždou je unikátnou ukážkou sily, ktorú v sebe ukrýva rieka Mekong. Práve tu sa totiž rozvetvujte v takej šírke, že vytvára ostrovy, ktoré sú síce malé, ale stále dostatočne veľké na to, aby v nich pulzoval život a turizmus. Táto oblasť sa volá Si Phan Don alebo 4000 ostrovov.
Pakse
Pakse je tretím najväčším mestom Laosu a hlavným mestom provincie Champasak. Je to tiché nenápadné miesto, ktorého meno rezonuje vďaka dobrej polohe a dopravnému spojeniu smerom na juh do Kambodže a na západ do Thajska. Je tu množstvo budhistických chrámov a zaujímavých budov z koloniálnych čias. V skorých ranných hodinách prechádzajú pokojným mestom mnísi v oranžových habitoch, aby pozbierali od miestnych almužnu.
„Tento rituál sme si chceli pozrieť už na severe v Luang Prabang. Všade sme čítali o tom, ako to treba vidieť, aké je to tam pekné, lebo tam chodí ráno obrovský zástup mníchov. Potom sme sa ale dočítali aj to, že turisti absolútne nerešpektujú intimitu samotného rituálu, že ho svojou prítomnosťou narúšajú. Nejde totiž o atrakciu, ale o modlitbu, náboženský rituál. Tak pre mníchov ako aj pre ľudí, ktorí im almužnu dávajú. A tak sme sa rozhodli, že si mníchov pozrieme v menšom, menej komerčnom meste.“V Pakse je atmosféra komornejšia, mníchov na ulici je oveľa menej. Ako almužnu najčastejšie dostávajú ryžu a ovocie, ale aj hmotné a finančné dary. Tie potom prinášajú do kláštora a delia ju medzi všetkých mníchov. Je možné ich sledovať každý deň. „V chráme sme videli aj väčšie balíčky, kde bolo jedlo, ale aj zubné kefky a papuče. Mnísi tu žijú v skromnosti z darov miestnych veriacich.“
Vodopády a kávové plantáže
Pakse je z východnej strany ohraničené kávovými plantážami na náhornej plošine Bolaven Plateau. Mnoho miestnych sa živí pestovaním kávy. Majú malé plantáže okolo domov, kde pracuje celá rodina. Pred domom majú postavenú malú drevenú terasku a pri ceste nápis
„Organic coffee“, ktorou sa snažia prilákať turistov.„Zastavili sme sa v jednom obchodíku dúfajúc, že by sme si mohli dať nielen kávu, ale ísť sa pozrieť aj na plantáže. Majiteľmi boli mladí manželia, uhostili nás na teraske, dali nám ochutnať kávu, čierny aj zelený čaj. Kávu pestovali priamo pri dome a tak sme si mohli vychutnávať nielen jej úžasnú chuť, ale aj krásny pohľad na jej červené bobuľky. A aby z toho bol naozaj zážitok na celý život, domáci pán nám dal zjesť priamo červené kávové bobuľky. Tak v tomto stave káva chutí ako málo sladká čerešňa.“Okrem toho, že sa tu dobre darí káve a čaju, môžeme obdivovať aj krásy Tad Lo, komplexu troch väčších vodopádov.
„Vyrazili sme na dvojdňový výlet na motorke, aby sme si pozreli vodopády Tad Lo v dedinke Ban Saenvang. Po ceste sme sa zastavili v malej osade, kde miestne ženy a deti ručne tkajú látky. Snažia sa ich predávať hlavne turistom, a tak sú nútení hovoriť aspoň málo po anglicky.“Tí, ktorí úspešne vybudovali aké také ubytovacie zariadenie, sa tu majú dobre. Celá dedinka totiž žije turizmom, vodopády lákajú zvedavcov z celého sveta, rovnako ako možnosť jazdy na slonovi alebo chuť čerstvo praženej kávy. Cestu lemujú hotelové komplexy ponúkajúce izby s výhľadom priamo na vodopád, menšie hotely, bungalovy aj apartmánové domčeky.
4000 ostrovov
Si Phan Don alebo 4000 ostrovov je jednou z perál Laosu. Rieka Mekong, ktorá sa tiahne pozdĺž Laosom sa na juhu krajiny rozvetvila tak, že medzi jednotlivými ramenami vznikli malé ostrovy. Dostanete sa naň loďou z prístavu, medzi jednotlivými ostrovmi sú mosty alebo premávajú lode. Gabriela sa vybrala na Don Det, menší ostrov, ktorý je známy svojimi hojdacími sieťami povešanými na terasách malých bungalovov na brehoch rieky. Po troch týždňoch na cestách sa jej už žiadal oddych. A toto bola presne tá pravá destinácia. Pokoj, všade ticho, pohľad na rieku z hojdacej siete. Miestni muži lovia ryby na rieke a popri ryžových poliach sa pasú vodné byvoly. A žiadna doprava. Celý ostrov je možné obísť pešo za tri hodiny, motorku tu vlastní asi päť ľudí a turisti sa po ostrove väčšinou premávajú na bicykloch. „Na jeden deň sme si požičali bicykle, aby sme navštívili susedný ostrov Don Khon. Ten je známy prevažne svojimi vodopádmi. Výlet na bicykli je ideálny na celý deň. Na ostrov vedie veľký most, z ktorého je krásny výhľad na rieku. Z opačnej strany sa zase dá prejsť na úplne maličký ostrovček dreveným mostom a sledovať tu rybárov. Majú špeciálne siete ponorené do rieky tak, aby sa do nich ryby po prúde priamo zachytávali.“
(KG)
