TOPOĽČANY. Unikátna električka Ganz Eg6, ktorá ešte za čias Rakúsko-Uhorska vozila Bratislavčanov do Viedne docestovala minulý týždeň do topoľčianskeho rušňového depa aj s prívesným vozňom. Pod réžiou Jozefa Majtáňa oba historické vozy prejdú rekonštrukčnými prácami, ktoré im vrátia kus zašlej slávy.
Pendlovala medzi centrami miest už za čias Rakúsko-Uhorska
Samotná električka sa ocitla v Topoľčanoch už po druhý krát. Pred dvomi rokmi sa ukončila oprava skriňovej časti a výzoru. „Teraz chceme opraviť podvozkovú časť, ktorá ešte rekonštrukciou neprešla. Bolo by treba opraviť aj nefunkčné trakčné motory a elektoinštaláciu, aby mohla chodiť samostatne, ale to je ešte hudba budúcnosti,“ prezradil nám Jozef Majtáň. „Náš cieľ bol dať električku do vystavovateľnej podoby, keďže bol zázrak, že sa nám ju podarilo zachrániť pred zošrotovaním. Uprednostnili sme to, aby sme si mohli týmto spôsobom pripomenúť históriu,“ objasnil Michal Milata, predseda Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy, ktorý sa snaží o záchranu tohto vzácneho historického kúsku.
Zľava: Peter Kallo z Múzejno-dokumentačného centra ŽSR, Jozef Majtáň, Roman Delikát a Michal Milata. (zdroj: Ondrej Šomodi)Celá súprava bola vyvinutá vo firme Ganz Budapešt – v Rakúsko-Uhorsku ako nový typ lokomotívy určený špeciálne pre potreby Prešporka. Malo ísť o kombináciu vlakovej a električkovej dopravy v rámci centier miest. Vyrobili sa iba 2 lokomotívy, ktoré museli spĺňať vtedajšie dopravné predpisy na moste Františka Jozefa – súčasnom Starom moste. Vozne sa vyrobili iba tri. Jeden bol zošrotovaný, druhý je v Rakúsku podobne ako druhá lokomotíva a tretí sa v súčasnosti nachádza v Topoľčanoch. Súprava premávala od roku 1914 do 1935 z centra Bratislavy do centra Viedne. Po roku 1935 už zachádzala len na štátnu hranicu v Bergu, pretože pri modernizácii električkovej trate bolo neefektívne udržiavať v Bratislave dva rozchody tratí.
Stroj zachránili pred zošrotovaním
„Súprava je symbol, ktorý sa tradoval a stala sa z neho takmer rozprávka, či legenda. Počas komunizmu, keď boli hranice uzavreté, Bratislavčania počúvali, ako stará mama chodila na zákusky do Hainburgu, alebo Viedne. Dedko zasa na futbal do Viedne, prípadne na kúpalisko do Hainburgu. Ja sám som našiel pas otcovho strýka, ktorý prevádzkoval reštauráciu v centre mesta, on sám chodil do Viedne na nákupy. Vtedy to bolo úplne bežné, ako keď dnes cestujete z jednej strany mesta na druhú,“ prezradil podpredseda klubu Roman Delikát.
Druhým dôvodom na záchranu tejto súpravy je podľa Milatu ten, že na Slovensku sme si nechali zničiť množstvo technických pamiatok. „V tomto prípade sa nám podaril husársky kúsok, keďže sme rušeň našli iba náhodou,“ pokračoval Milata. Viedenská električka sa oficiálne kúpila ako 30 ton šrotu za 9000 eur. Vlastnila ju lokálna železničná spoločnosť v okolí Linzu, kde dlhé roky premávala. Vagón sa kúpil za 12 500 eur. S ním to však bolo zložitejšie. „Jednali sme so súkromnou spoločnosťou, ktorá sa dostala do úpadku a rozpredávala svoj majetok. Keď sme po dvoch rokoch konečne vyrokovali cenu, zmenil sa správca konkurznej podstaty a rokovania mohli začať nanovo,“ prezradil Roman Delikát s tým, že na záchranu celej súpravy diaľkového vlaku prispeli Bratislavský samosprávny kraj, Bratislavský okrášľovací spolok, Radoslav Števčík, Jakub Ďurinda a množstvo drobných darcov.Kedy sa podarí oba historické kúsky zrekonštruovať, však nikto nechce odhadovať. Vozeň bol viackrát zrekonštruovaný a zmodernizovaný počas prevádzky.
„My by sme ho chceli uviesť do stavu, keď zišiel z výrobnej linky s rešpektovaním niektorých prestavieb. To, ako sa to podarí, bude závisieť od zručnosti pána Majtáňa a od dostupných materiálových a technologických možností. Začne sa v prvom rade riešiť mechanická stránka, aby mohol vozeň bezpečne chodiť po železničných tratiach. Potom príde na radu interiér a exteriér. Interiér vyzerá našťastie pomerne dobre, no uvidí sa či nejaké veci „nevyskočia,“ dodal Michal Milata. Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy si vybral opravovňu historických koľajových vozidiel v Topoľčanoch preto, lebo pán Jozef Majtáň vie urobiť také veci, ktoré veľké opravárne nespravia. Veci, ktoré neexistujú, treba ich nanovo vymyslieť a vyrobiť.
