V našich končinách má väčšina ľudí jasnú predstavu o kresťanskom náboženstve a len malá hŕstka ľudí je bližšie zoznámená s islamským náboženstvom, budhizmom alebo hinduizmom. Indonézia je spleťou rôznych náboženstiev. Jáva je prevažne islamská, turistický ostrov Bali láka turistov budhistickými pamiatkami a severnejšie položený ostrov Sulawesi obývajú v niektorých častiach prevažne kresťania. V Indonézii nepoznajú ateistov. Tu každý v niečo verí, či už je to niektoré zo svetových náboženstiev alebo je to bohyňa mora, ktorá nedovoľuje ženám nosiť na pláž zelené šaty alebo posvätné zviera. Spiritualita je súčasťou kultúry a života miestnych.
Borobudur
Aj napriek faktu, že v súčasnosti prevažuje na Jáve islamské náboženstvo, pýši sa ostrov najväčšou budhistickou pamiatkou na svete. Je ňou chrám Borobudur. Majestátna kamenná stavba sa týči k oblakom asi 40 kilometrov od mesta Jogjakarta už od 9.storočia, a je zároveň aj akýmsi symbolom tohto umeleckého mesta. Chrám má pyramídový tvar, tvoria ho štyri štvorcové terasy, ktoré symbolizujú pozemský svet. Nad ním je duchovný svet, ktorý predstavujú tri terasy kruhového tvaru.
Tie sú posiate množstvom stúp (svätýň), ktoré pripomínajú akési zvončeky. Vrcholom je nirvána, najvyšší cieľ budhistov, zobrazená vo forme obrovskej stupy na vrchole 34 metrov vysokého chrámu. Sochami Budhu architekti ani tu nešetrili. Nájdete ich tu usadených presne 504, veľké množstvo ale bez hlavy. Vraj hlava sochy Budhu z Borobuduru mala niekedy obrovskú cenu na trhu, a tak viacerí meditujúci osvietení o ňu prišli kvôli zárobkom miestnych.
Chrám je obkolesený kamennými schodiskami zo všetkých svetových strán, pričom návštevníci by mali postupovať chrámom podľa presne stanovených pravidiel a obchádzať jednotlivé terasy dookola, aby sa tak dostali až k vrcholu symbolizujúcemu duchovnú slobodu. Okrem toho, že samotná stavba je impozantná svojou mohutnosťou, pridáva jej na kráse aj fakt, že je centrom vždy zeleného a krásne upraveného parku. Tak ako sa správne patrí na pamiatku pod ochranou UNESCO, ktorou sa stala v roku 1991.
Budhistická slávnosť Vesak
Tak ako kresťania oslavujú Vianoce a Veľkú noc, budhisti v máji oslavujú narodenie, smrť a osvietenie Budhu. Táto slávnosť sa volá Vesak. Zaujímavosťou je, že ju budhisti v jednotlivých krajinách neoslavujú spoločne, ale v inom dátume, a to vždy za splnu mesiaca. Borobudur tak 21.mája 2016 privítal mníchov a veriacich z celého sveta, aby sa modlili, vyznávali mantry, meditovali a spoločne vystúpili na vrchol chrámu k symbolickej nirváne. Súčasťou ceremónie je aj vypustenie tisícov svetelných lampiónov, ktoré si môžu účastníci zakúpiť a pripnúť naň svoje tajné želanie. Od skorých ranných hodín sa budhisti presúvali v zástupoch smerom k chrámu, pričom ulice sa stali neprejazdné pre autá aj motorky.
Niektorí kráčali v skupinách, niektorí sami, budhistickí mnísi s farebnými dáždnikmi nad hlavou odriekali cestou modlitby. Areál chrámu bol v tento deň otvorený pre všetkých, na vrchol chrámu ale už kráčali samotní veriaci bez nánosov zvedavých turistov. Tí sa po zotmení nevedeli dočkať lampiónov letiacich k nebu, ktoré mali byť vrcholom programu. Tak ako sa na všetko v Indonézii dlho čaká, aj v tomto prípade organizátori neprekvapili a lampióny odniesli k nebu tisícky želaní až tesne pred polnocou. Dlhé čakanie však v tomto momente už nikomu nevadilo. Všetkým sa naskytlo krásne divadlo. Tisíce malých svetielok sa zdvíhali k nebu a vytvárali tak obrázok akejsi hviezdy s dlhým chvostom, ktorá sa postupne rozplývala v modrej tme. Je to niečo ako tichý ohňostroj, ktorý vás napĺňa pokojom a radosťou. A ak aj nemáte svoj lampión šťastia, v tomto momente určite s tisíckami svetielok odošlete do neba aj svoje želania.
(KG)
