TOPOĽČANY. Pravdepodobne najstarší obyvateľ mesta, pán Štefan Bago sa narodil v roku 1913 a 2. novembra oslávil úctyhodných 103 rokov.
Aj napriek svojmu pokročilému veku je to skromný, spokojný a vždy usmiaty pán, ktorý si veľmi dobre a detailne pamätá na časy dávno minulé. Na otázku: „Čo vidíte, pri pohľade na svoj život?“ pán Bago odpovedal: „Keď sa pozriem dozadu, teším sa z práce vlastných rúk, zo spomienok na pomoc druhým. Bolo chudoby... išlo o chleba, no tváre ľudí boli šťastnejšie. Morálka bola lepšia, viera bola silnejšia. Bol som hrdým a poslušným vojakom, oddane som slúžil svojej vlasti. Počas života som zachovával všetky sviatky a pôsty. Som rád, že som tu a vďaka Bohu, že ma nič nebolí a neužívam žiadne lieky.“
Je očividné, ako sa pán Bago zaradoval z návštevy a pri rozprávaní sa usmieva. Máme možnosť vidieť cenný dar v podobe schopnosti tešiť sa z prebiehajúcej chvíle. Riaditeľ „Penziónu“, Zariadenie sociálnych služieb Topoľčany Ondrej Božik, v mene všetkých zamestnancov, zaželal pánovi Bagovi všetko najlepšie a na osladenie týchto výnimočných narodenín priniesol tortu.
Štefan Bago sa narodil v obci Urmince, kde pôsobil až do roku 1935, keď narukoval na vojenskú službu. V Dubnici nad Váhom pôsobil ako ošetrovateľ, vďaka čomu sa vyhol počas Druhej svetovej vojny službe na fronte. Na vojenčinu pán Bago spomína často. Najmä na svojich kamarátov, s ktorými si bol veľmi blízky a ktorí mu dnes chýbajú.
Keď sa vrátil domov do Urminiec, myslel si, že bude pracovať na rodinných roliach, čo mu ale prekazila vtedajšia komunistická vláda. Preto sa zamestnal na družstve, kde neskôr pôsobil aj na vedúcich pozíciach. Keďže však s týmito funkciami nebolo poskytnuté dostatočné finančné ohodnotenie, až do roku 1973 pracoval ako skladník v SMZ.
V tom roku mohol odísť na zaslúžený odpočinok, ale to neurobil, vrátil sa do rodných Urminiec, kde pracoval ako školník v miestnej škole. Na dôchodok odišiel až v roku 1987.
OŠ, Penzión ZSS
