Tento 36-ročný odchovanec topoľčianskeho futbalu sa futbalovo preslávil nielen na Slovensku, kde na začiatku kariéry obliekal dresy Topoľčian, Nitry a Púchova, no dlhé roky strávil v Grécku i na Cypre (Panionos, Paralimni, Apoel FC, Olympiakos Volou, Asteras Tripolis) a niekoľko zápasov odohral aj v Nemecku za 1. FC Norimberg.
Pred novou sezónou prijal ponuku prezidenta MFK Topoľčany Abdelaziza Patrika Benaoudiu a vrátil sa späť do Topoľčian. A po polročnom pôsobení nám zhodnotil sezónu, v ktorej pôsobil najskôr ako asistent trénera A-mužstva, no po odchode hlavného trénera Vladimíra Goffu sa stal jeho nástupcom. Rovnako tak Mário Breška sa počas prebiehajúcej sezóny stal aj hlavným trénerom staršieho dorastu MFK Topoľčany.
Topoľčany do novej sezóny vstupovali s novými hráčmi i novým realizačným tímom. Aké boli začiatky budovania nového tímu?
– Začiatky boli veľmi ťažké, pretože sme v prvom rade museli popracovať na disciplíne kádra, ktorá bola katastrofálna. Veľa práce na začiatku bolo aj s dochádzkou hráčov na tréningy. Museli sme zmeniť myslenie niektorých hráčov, pretože absolútne nerešpektovali trénerov. V úvode sme riešili aj hráčske posily, pretože nás bolo málo a káder sme museli dopĺňať aj o hráčov z dorastu. Zahraničné posily prišli neskoro a súťaž sme začínali pohárovým stretnutím, v ktorom nám chýbali ešte niektorí zahraniční hráči. Tréner potrebuje minimálne mesiac, aby vyskladal konkurencieschopné mužstvo, no my sme v Topoľčanoch skladali mužstvo za pochodu a konečná zostava nám vyšla len týždeň pred súťažou. Začiatky boli preto veľmi náročné, no myslím si, že spoločne s trénerom Goffom sme po prvom zápase s Nem-šovou stmelili mužstvo.
Mužstvo sa teda skladalo za pochodu, no výhry pribúdali...
– Do Topoľčian prišli kvalitní hráči na tretiu ligu a to sa ukazovalo aj v zápasoch. Myslím si, že otázka zostávala len na nás tréneroch, aby sme hráčov skĺbili aj na ihrisku. To sa nám podarilo, keď sme dokázali vyskladať kvalitný celok. Chceli sme dať väčšiu šancu aj hráčom z dorastu, ale tým úvod do súťaže príliš nevyšiel, a preto sme nechceli príliš zasahovať aj do dorasteneckého tréningového procesu.
Seniorom vstup do sezóny vyšiel mimoriadne dobre, ale viac ako hľadieť na výsledky, sme museli udržiavať v kabíne disciplínu a rešpekt voči nám, trénerom.
V jesennej časti sa vám darilo, ale po víťaznom zápase proti Šali skončil pri mužstve hlavný tréner Vladimír Goffa, ktorý prijal zaujímavú ponuku z Poľska. Čo to urobilo s mužstvom?
– Tréner Goffa dostal serióznu ponuku z poľského kvalitného tímu, a preto je pochopiteľné, že prešiel do Bielsko-Biala. Osobne som mu prial a aj mu želám veľa úspechov, predsa len poľská liga má svoju kvalitu. Vedenie MFK ma poverilo, aby som prevzal mužstvo, hoci nemám licenciu, no tú si dokončujem práve v tomto období. Aj po odchode hlavného trénera disciplína v kabíne zostala taká, akú sme ju nastavili na začiatku. Menším problémom boli len posledné tri jesenné kolá, kedy sme prakticky trénovali v obmedzenom počte, nakoľko niektorí hráči sa zranili, respektíve boli chorí a niektorí zahraniční hráči sa kvôli vízam museli vrátiť späť. Posledné dva zápasy sme improvizovali so zostavou, čo bolo vidieť aj na našej hre.
Počas jesene dostávali príležitosť v kádri aj hráči zo staršieho dorastu. Ako títo mladíci zapadli do koncepcie mužstva?
– Po troch jesenných kolách som sa stal trénerom staršieho dorastu a začalo sa nám v tejto vekovej kategórii dariť. S pribúdajúcimi víťazstvami sa začala meniť aj psychológia hráčov, už aj v dorasteneckých zápasoch bolo na nich cítiť, že majú určitú zodpovednosť. Z nich vyskočili dvaja-traja hráči, ktorých som mohol použiť aj v A-tíme a do rozbehnutej súťaže zapadli veľmi dobre. V stretnutiach podávali dobré výkony.
Starší dorast ste prevzali po úvodných neúspešných kolách, prečo došlo k zmene na trénerskom poste?
– Dorast veľmi zle vstúpil do novej druholigovej sezóny a bol vo veľmi ťažkej situácii. Mali dobrého trénera, ale v tíme chýbala disciplína a celý tím potreboval zmenu, nový impulz. Táto zmena bola prospešná, pretože sa začalo vyhrávať, čo pomohlo aj samotným hráčom, ktorí si viac začali veriť. Za tie tri mesiace sa pri doraste urobilo veľmi veľa roboty, i keď niektoré víťazstvá z našej strany boli dosť utrápené.
Ste spokojný vy osobne s umiestnením A- mužstva Topoľčian po jesennej časti?
– V mužstve seniorov som spokojný s bodovým ziskom, pretože si nepamätám, že by Topoľčany po jesennej časti mali na konte až 32 bodov. Na druhej strane ale treba priznať, že jesenný cieľ sme nesplnili. Tým bolo skončiť na prvom alebo druhom mieste s minimálnou stratou na lídra súťaže. My strácame na lídra desať bodov, čo pri vhodnom poskladaní tímu nie je nemožné dobehnúť, ale to nič nemení na fakte, že jesenný cieľ sa nesplnil. Teraz je na ťahu prezident klubu, aby vyvodil z toho dôsledky, respektíve, aby stanovil ďalšie ciele do najbližšieho obdobia.
Ako to momentálne vyzerá s mužstvom seniorov, ešte trénujete?
– Hráči momentálne odišli, dostali voľno. Sám ale neviem, kto tu bude pokračovať a kto nie. Začiatok zimnej prípravy som naplánoval na 9. januára, dovtedy sa hráči budú pripravovať individuálne. Každý hráč by mal vedieť, čo jeho telo potrebuje a ako by sa mal pripravovať v tomto období, takže je to na nich. Až na prvom tréningu uvidíme, kto v Topoľčanoch zostal a kto nie. Momentálne k tomu viac neviem povedať.
Prehľadná tabuľka, kde všade pôsobil Mário Breška počas svojej bohatej kariéry. (zdroj: ARCHÍV M. B.)A čo so starším dorastom?
– Chlapcom som dal tiež voľno, ale dostali odo mňa určité vypracované plány, čo, kedy a ako majú robiť. Teraz majú 40 dní, aby sa dôkladne pripravili na zimnú prípravu, ktorá bude veľmi tvrdá. To už môžem povedať aj teraz, zimná príprava pre seniorov i dorastencov bude tvrdá, taká, aká by mala byť v každom klube, ktorý pomýšľa na najvyššie priečky. V nej nikomu nič nedarujem, hráčov čakajú aj rôzne testy. V jesennej časti sa nám v oboch mužstvách stávalo, že sme po 60. minúte kondične odpadli, na tomto musíme popracovať. A preto príprava bude až do marca poriadne náročná. Navyše v doraste máme problém v hre jeden na jedného, aj v tom sa budeme musieť zlepšiť. V doraste máme talentovaných a šikovných chlapcov, ale jednoducho musia ešte na sebe poriadne popracovať, aby z nich mohli vyrásť skutoční futbalisti. Mojim cieľom je, aby starší dorast zakončil túto sezónu do tretieho miesta. Určite títo chalani na to majú, musia len chcieť a zodpovedne sa pripravovať na každý jeden zápas. V súťaži nesmú nikoho podceniť a hrať od prvej až do poslednej minúty.
Starší dorast figuruje na ôsmom mieste, no mojim cieľom bolo skončiť po jeseni do štvrtého, maximálne piateho miesta. Na lepšie umiestnenie nám chýbali len tri body. Tie sme stratili doma s Petržalkou, kedy sme za stavu 1:0 nepremenili tutovku a súper potom otočil skóre. S Myjavou sme hrali otvorenú partiu, lídra sme mohli poraziť v prvom polčase, ale dve veľké šance sme nevyužili. Mrzí aj prehra s Malackami, kde sme tiež viedli 1:0 a v priebehu desiatich minút sme zahodili štyri tutovky. Napokon sme prehrali 1:2. Veľkú radosť mi dorastenci urobili šnúrou siedmych výhier v rade, i keď ku koncu jesennej časti chlapci poľavili. Vtedy som možno aj ja urobil chybu, že som nebol prísnejší. Opakujem, mrzia ma prehrané zápasy s Malackami a Petržalkou, keby sme v nich bodovali, prezimujeme na štvrtom mieste.
Pred novým súťažným ročníkom ste sa vyjadrili, že pomôžete nielen ako tréner, ale i ako aktívny hráč. Uvidíme Mária Brešku v jarnej časti v drese Topoľčian?
– Začínam už pomaly individuálne trénovať a počas zimnej prípravy uvidím, čo a ako. Som stále ale k tomu naklonený, že pomôžem Topoľčanom v III. lige. Som srdciar, vždy rád pôjdem hrať za Topoľčany, ktorým chcem pomôcť. V topoľčianskom klube ale potrebujeme aj ďalších ľudí, ktorí chcú skutočne topoľčianskemu klubu pomôcť. Nie len o tom rozprávať, ale skutočne pomôcť. Celé Topoľčany len rozprávajú o futbale, ale nikto nič pre to nerobí. Mesto Topoľčany síce pomáha, ale to je málo. Je tu veľa podnikateľov, ale nikto nám nie je ochotný čo i len troškou pomôcť.
Po sedemnástich rokoch ste sa vrátili späť do Topoľčian, aké sú vaše pocity po prvom polročnom pôsobení v Topoľčanoch?
– Treba si otvorene priznať, že Topoľčany sú čisto amatérsky klub. Pracuje sa v ťažkých podmienkach, chýba materiálne zabezpečenie na kvalitnejšie tréningové jednotky. Viem, že dlhé roky sa v klube len plátali podlžnosti, stále sa riešili iba finančné problémy. Treba sa však už postupne posúvať aj smerom dopredu, trochu zmeniť aj myslenie, aby sme si o päť rokov mohli povedať, že sme pre topoľčiansky futbal niečo urobili. Jeden človek to ale nevytrhne z biedy. Investuje svoje peniaze do klubu, ale bolo by treba, aby sa k nemu pridali aj ďalší.
Teraz je na ťahu vedenie klubu, aby rozhodlo, čo ďalej. Určite sa musí zlepšiť aj práca s mládežou. Hoci má MFK okolo 120 detí, treba pracovať na tom, aby ich počet ešte viac narástol. Ak chceme byť úspešní, musíme si vychovávať aj vlastných odchovancov. Predovšetkým na nich stojí budúcnosť topoľčianskeho futbalu.
