„Jedným z ďalších úspechov topoľčianskeho mládežníckeho hokeja, ktorý sa zapísal zlatými písmenami do kroniky oddielu je, že starší žiaci Slovana Topoľčany sa stali majstrom Slovenska pre ročník 1989/1990“ – písali v Dnešku v roku 1990 po zisku majstrovského titulu.
Titul pre Topoľčany
Celý ročník zverenci trénera Jána Kiša zvládli bravúrne. Svoju západoslovenskú súťaž vyhrali s desaťbodovým náskokom, keď vyhrali šestnásť zápasov, štyrikrát prehrali a ani raz neťahali za kratší koniec. Skóre 148:42 bolo viac ako famózne, a tak sa z prvého miesta prebojovali na majstrovstvá Slovenska, kde sa po troch výhrach stali majstrami Slovenska pre ročník 1989/1990.
Tréner Ján Kiš o vtedajšom úspechu povedal: „Je to výsledok cieľavedomej a dlhodobej práce realizačného tímu, pretože družstvo sa začalo formovať už od druhej triedy. Mladí hokejisti dosiahli v minulých rokoch viacero popredných umiestnení, až napokon ako ôsmaci získali titul majstra Slovenska. Úspech je o to cennejší, že sme za sebou nechali družstvá zvučných mien ako Slovan Bratislava, Košice, L. Mikuláš alebo Poprad.“
Cenný bol aj fakt, že z tohto kolektívu sa hráči Roman Jedlička a Miroslav Mleziva dostali až do reprezentácie Československa pod hlavičkou výberu Slovenska a následne odohrali turnaj v kanadskom Quebecku. Ďalších deväť chlapcov Topoľčian bolo vo výbere kraja.
Výsledky z finálového turnaja
Topoľčany – Bez Bratislava 7:5 (Belohorský 2, Hurtaj 2, A. Jančovič 2, Bittara). Topoľčany – Poprad 4:3 (Jedlička 2, Chudoba, Kasala). Topoľčany – B. Bystrica 2:1 (Melichárek, Belohorský).
Za Poprad hrali Gavalier, či Bartečko, dres B. Bystrice zasa obliekali Orságh, či Zedník. „Trénerom B. Bystrice bol Daniš, Poprad zasa viedol Skokan. Oboch som dobre poznal, boli sme kamaráti, často sme proti sebe nastupovali v zápase ešte ako hráči,“ pridal Ján Kiš v spomienke na toto majstrovské obdobie.
Konečná tabuľka:
1. Topoľčany 3 3 0 0 13:9 6
2. B. Bystrica 3 1 1 1 10:8 3
3. Poprad 3 1 1 1 13:11 3
4. BEZ Ba 3 0 0 3 8:16 0
TOPOĽČANY: Roman Urban, Peter Kľačo, Milan Chudoba, Miroslav Mleziva, Ľubomír Višňovský, Peter Šatan, Mário Vašina, Radomír Dobrovič, Pavol Mihalik, Pavol Jančovič, Mikuláš Bittara, Roman Jedlička, Norbert Kasala, Ľubomír Hurtaj, Martin Belohorský, Andrej Jančovič, Patrik Mihok, Martin Čižlák, Ľubomír Naštický, Jozef Mišenka, Roman Sporina, Peter Kučera, Tibor Melichárek, Andrej Hippík, Jozef Hudec, Peter Oravec, Dalibor Petruš, Rastislav Kováč, Peter Kostolanský, Ľubomír Kutňanský, Radovan Sméjkal, Jozef Košela, Juraj Trenčanský. Tréneri Ján Kiš, Miroslav Stovička.
Tablo pripomína významný úspech topoľčianskeho hokeja. (zdroj: JARO ŠUPA)Po 26 rokoch
Ubehlo vyše 26 rokov a táto generácia výborných hokejistov sa stretla opäť spolu na ľadovej ploche topoľčianskeho zimného štadióna. „Vtedy sa nám podarila vybudovať skvelá partia,“ začal po rokoch hodnotiť vtedajší majstrovský kolektív tréner Ján Kiš: „Ako šiestaci sme obsadili štvrté miesto, v siedmom ročníku sme dokonca poskočili na tretie miesto a o rok na to sme sa stali majstrami Slovenska.“
Najviac trénerovi Jánovi Kišovi zarezonovala spomienka na výbornú partiu, ktorá sa vytvorila v Topoľčanoch. „Dokázali sme vytvoriť super partiu, kde rodičia, hráči a aj realizačný tím ťahali za jeden povraz. Hokej je kolektívny šport a vôbec sme nerozlišovali, že kto je lepší, kto nie. Partia bola ohromná, a preto sme dokázali dosiahnuť aj takýto úspech. Táto generácia za sezónu odohrala 60 zápasov, z toho v lige dvadsať, zvyšné po rôznych turnajov. Dokonca sme boli s výberom topoľčianskych hráčov aj na turnaji vo Fínsku,“ dodal Ján Kiš, ktorý po dlhých rokoch prezradil aj zaujímavosť z tohto tímu. „Vtedy sa strelecky darilo Romanovi Jedličkovi, Ľubomírovi Hurtajovi, Martinovi Belohorcovi, či Andrejovi Jančovičovi. Hráči ako Ľubo Višňovský, Ľubo Hurtaj, Tibor Melichárek, či Pavol Mihalik to z tejto partie hokejovo dotiahli najďalej. Ale na druhej strane treba priznať, že títo chlapci poctivo trénovali a pracovali na sebe. A to aj mimo tréningových jednotiek. Bohužiaľ, to dnes hráčom chýba, a preto je slovenský hokej tam, kde je..., dodal Ján Kiš.
V tom období organizovali rodičia aj rôzne brigády. „My sme žili hokejom, dokonca sme vykonávali rôzne brigády. Peňazí nebolo nazvyš a keď sme chceli ísť niekam na turnaj, tak s rodičmi sme chodili na brigády. Bolo to výborné obdobie,“ dodal Ján Kiš, ktorý prekvapil po 26 rokoch svojich hráčov aj tým, že na stretávku im priniesol zápisy zo zápasov, zápisy s tréningových jednotiek, tréningovej dochádzky, či výsledky výkonnostných testov z tohto úspešného obdobia. „Všetko to mám uložené, aj teraz vám viem presne povedať, kto dal koľko gólov a proti komu.“
Skončil v roku 2008
Po úspechu týchto žiakov sa tréner Ján Kiš stal ešte dvakrát majstrom Slovenska, keď si oba tituly pripísal so ženským tímom HC Topoľčany (sezóna 2001/2002 a 2002/2003). Od roku 1999 do roku 2005 viedol aj slovenskú ženskú reprezentáciu, od roku 2006 do roku 2008 pôsobil ako tréner športových hokejových tried v Topoľčanoch. Rok 2008 bol pre neho posledným na trénerskej lavičke. „Nepáčilo sa mi, akým smerom sa hokej uberá. A to trvá doteraz, pretože rodičia chcú častokrát viac, než samotné deti. A to je chyba. Rodičia sú často netrpezliví a očakávajú výsledky okamžite. Ak sa vrátim k týmto mojim žiackym majstrom Slovenska, tak všetci mali výborné prospechy aj v škole a trojuholník rodičia, škola a tréner fungoval. Postupne ale musím povedať, že do popredia sa dostávajú záujmy rodičov, ktorí chcú mať rýchlo z mladých hráčov obrovské hviezdy. A to bez tvrdého tréningu, do ktorého ale rodič absolútne nemá čo zasahovať, sa nedá. Hráči z majstrovského obdobia poctivo trénovali a hokejovo napredovali. Dokázali sa prebojovať do seniorského hokeja a veľa z nich zažilo nádhernú hokejovú atmosféru v Topoľčanoch, ktorá tu panovala od roku 2001 do roku 2006. Muži Topoľčian vtedy hrali o špičku prvej hokejovej ligy, keď skončili postupne na štvrtom, treťom a dvakrát druhom mieste,“ dodal na záver Ján Kiš.
