BOJNÁ. Jedno z najbohatších archeologických nálezísk svojho druhu v strednej Európe každý rok vydáva nové a nové objavy. Aj keď je hradisko Valy na Bojnej stále zahrnuté rúškom tajomstva, vieme, že v ňom kedysi žili bohatí kresťania.
Stále je záhadou, ako sa mohlo nahromadiť v tejto lokalite také veľké bohatstvo. Ak by sme to premietli na dnešné pomery, bolo by to ako objaviť sídlisko, v ktorom každý vlastní ferrari. Viaceré nálezy okov na ruky a krk potvrdili, že jedným zo zdrojov bohatstva bol nadregionálny obchod s otrokmi. V tých časoch bolo otrokárčenie pomerne bežnou vecou a nebralo sa ako niečo neľudské.
Železo bolo lacnejšie, no ťažko sa spracovávalo
Hradisko tiež leží na okraji regiónu, v ktorom sa nachádzali obrovské zdroje zlata a drahých kovov. Aj preto boli obyvatelia Valov mimoriadne zruční remeselníci a kováči. Dokladá to aj množstvo nálezov hrivien, ktoré sa používali ako železná surovina nedokončených predmetov a náradia. Kováči pracovali s viacerými druhmi kladív, nákov a klieští.
Na ťažbu a opracovávanie dreva slúžili sekery a obojručné nože. Tesári zasa mali rezbárske nože, vrtáky, dláta, či malé pílky.
Domáci majstri vyrábali mnohé predmety zo železa, čo bol vtedy lacnejší a dostupnejší materiál, ale omnoho náročnejší na spracovanie ako napríklad bronz.
Práve remeselníci boli pre poľnohospodárov veľkou pomocou, keďže mali od nich k dispozícii inovované náradie na ľahšie a kvalitnejšie obrábanie pôdy. Trávu a konáre na krmivo zbierali kosákmi, kosami a špeciálnymi sekáčmi.
Základom vtedajšej stravy bolo podľa všetkého obilie, ktoré sa zberalo kosákmi so zúbkovaným ostrím a následne mlelo na rotačných mlynoch. Z múky sa piekli nekvasené placky. Spestrením jedálnička boli určite aj ryby, keďže hradisko dodnes obkolesujú dva potoky.
Bývanie bežných obyvateľov bolo mimoriadne skromné. Jedna rodina sa musela zmestiť do neveľkého zrubového domu, ktorý bol často zapustený do zeme.
V rohu obydlia sa nachádzala kamenná pec. Súčasťou bežnej výbavy domácnosti boli žarnovy na mletie obilia, drevené a hlinené nádoby a nábytok na odkladanie šatstva, sedenie a spanie.
Bohatší si mohli dovoliť aj viacpriestorové palácové stavby. Najvýznamnejšou a najväčšou stavbou, ktorá sa zachovala až do dnešných dní bolo opevnenie. Tento rok sa archeológom podarilo významne pokročiť pri rozpoznávaní konštrukcie slovenského opevnenia, ktoré doteraz nebolo známe.
„Teraz sa nám ho podarilo nielen archeologicky dohľadať, ale aj dostať do prezentačnej úrovne,“ uviedol vedúci výskumu z Archeologického ústavu SAV Karol Pieta s tým, že sa diskutuje o možnosti postaviť na opevnení aj vežovú nadstavbu. Pri západnej bráne vznikol rez valom, ktorý je vytvorený kazetovým systémom.
Tento rok sa pracovalo aj v širšom katastri obce Bojná. Vďaka skenovaniu zemského povrchu z lietadla s pomocou systému Lidar sa podarilo nájsť piate hradisko, ktoré sa nachádza čiastočne v katastri obce Bojná a čiastočne v katastri Novej Lehoty.
Technológia umožňuje odfiltrovať les, ako keby tam nebol, čo umožňuje hľadať ďalšie mohyly, opevnenia a veľké pohrebiská, ktoré sa musia v lokalite nachádzať.
Na hradisku vybudovali repliky obydlí, chcú aj vstupnú bránu
Podľa Pietu je nemenej dôležitý výskum ďalších objektov, keďže doteraz nie je úplne jasné, ako husto bolo hradisko osídlené a ako dlho existovalo.
O zániku hradiska dnes existujú tri teórie. Prvá je, že hradisko zaniklo v súvislosti s bojmi Svätopluka s Franskou ríšou. Druhou možnosťou je, staromaďarská hrozba. Podľa tretieho variantu sa hradisko opevňovalo kvôli oslabeniu vlády Svätopluka na konci jeho vlády.
„Hradisko neukazuje stavebné štruktúry tak, ako je to v iných prípadoch, preto tu musíme doslova kopať. Dnes už však vieme, že bolo opevnenie postavené a znovu prebudované. Kedy vzniklo staršie opevnenie, nevieme, no novšie vzniklo v poslednom desaťročí deviateho storočia. Čiže za čias Svätopluka.“ Naďalej pokračuje snaha o zrekonštruovanie vstupnej východnej brány, ktorá je veľmi náročným projektom. V tejto chvíli sú zhromaždené všetky technické údaje pre projekt, ktorý musel byť doplnený o niektoré statické prvky. „Po splnení rôznych administratívnych povinností budeme mať možnosť dokončiť realizačný projekt a uchádzať sa o peniaze,“ dodal Pieta.
Archeologické náleziská pri obci Bojná preslávil objav pozlátených plakiet zo začiatku 9. storočia, ktoré sú najstarším dôkazom šírenia kresťanstva na našom území. Podľa odborníkov mohli pôsobiť v okolí Bojnej misionári zo severotalianskej provincie Aquilea, čo naznačuje písmo na samotných plaketách. Významné sú aj nálezy zvonov. Jeden z nich sa dokonca zachoval celý a dodnes vydáva zvuk, ktorý mohol počúvať Pribina, či Svätopluk. Podobné zvony sa našli iba v Taliansku a na severe Nemecka.
