Článok pokračuje pod video reklamou
PARTIZÁNSKE. Samosprávy nemajú dostatok financií na možné zvyšovanie miezd pedagogických pracovníkov v materských školách, základných umeleckých školách (ZUŠ) či centrách voľného času v zmysle nových požiadaviek školských odborov, o ktorých v súčasnosti rokuje s odborármi rezort školstva. Konštatovali to zástupcovia samospráv hornej Nitry. Od ministerstva školstva žiadajú, aby zabezpečilo na tento účel vyčlenenie účelovej dotácie.
"Všetky mestá chcú proporčne zvyšovať platy všetkých zamestnancom v oblasti školstva, pravdou ale je, že rozpočty momentálne každého jedného mesta sú vyšpikované a hoci sú navyšované podielové dane, v žiadnom prípade nepostačujú na to, aby kryli len to, aby sa zvyšovali platy. Sme pripravení to splniť vo chvíli, keď štát uvoľní peniaze cez účelovú dotáciu, ktorá bude namierená práve na to, aby sme mohli zvýšiť platy všetkým kuchárkam, zamestnancom školských klubov detí, zamestnancom materských škôl (MŠ) a základných umeleckých škôl," uviedol primátor Partizánskeho Jozef Božik.
Podľa neho nejde, aby podielové dane, ktoré sa mierne navyšujú, smerovali len na zvyšovanie platov, keďže treba zabezpečiť aj kontinuálny rozvoj miest vo viacerých oblastiach. "Kompetencií, ktoré majú samosprávy, je číselne viac ako 4800," podčiarkol. Podľa Božika zástupcovia rezortu školstva a školských odborov zabúdajú, že majú búchať na dvere ministerstva financií, respektíve vlády SR, že chýbajúcich osem miliónov musia uvoľniť formou dotácie, keďže návrh zatiaľ počíta so zvyšovaním miezd o šesť percent. Pripomenul, že aj posledné zvyšovanie platov pedagógov financovala samospráva z podielových daní. "Dofinancovanie školstva mestom, mimo podielových daní, pre budúci kalendárny rok činí viac ako 210.000 eur," konkretizoval pre Partizánske Božik.
Priemerné platy v školstve sa u nepedagogických zamestnancov pohybujú na úrovni minimálnej mzdy, u pedagogických to závisí od odpracovaných rokov, vysvetlila Renáta Veresová, riaditeľka MŠ na Malinovského ulici v Partizánskom, podľa ktorej by najmä nepedagogickí pracovníci prijali zvýšenie miezd. "Určite si myslím, že pokiaľ nám štát chce zvýšiť platy, tak je potrebné, aby toto dofinancovanie garantoval obciam," zdôraznila.
"Zvyšovanie platov má jednoznačne priamy dosah na rozpočty miest a obcí. Hlavne to neočakávané zvyšovanie platov spôsobuje veľké problémy, pretože ich nečakáte a zrazu musíte nájsť výdavky, ktoré veľmi ťažko hľadáte v rozpočtoch miest a obcí," potvrdil dnes podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Štefan Bieľak. Na medziročné zvýšenie miezd, ako tvrdil aj za ZMOS, samosprávy financie nebudú mať. "My hovoríme o tom, že v rámci kolektívneho vyjednávania, ak sa dohodnú rovnaké podmienky pre všetkých a budú v tom aj školáci, tak sa s tým budeme musieť nejako vyrovnať. Ale nesúhlasíme s tým, aby sa to dialo počas roka, počas schválených rozpočtov a spôsobom, že sa vlastne priznávajú vyššie nároky povedzme zamestnancom v oblasti školstva než ostatným zamestnancom vo verejnej správe," ozrejmil.
"Zvyšovanie platov pedagogických zamestnancov v školstve spadajúcich pod originálne kompetencie miest a obcí bude predmetom ďalších rokovaní. Minister školstva už avizoval, že sa bude snažiť so svojimi partnermi dospieť k dohode, aby mohol byť podpísaný dodatok ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v priebehu budúceho týždňa," reagoval pre TASR komunikačný odbor Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
amo mia
