PARTIZÁNSKE. Nemocnica v Partizánskom oslávila v piatok 9. decembra 60. výročie svojho založenia. Ako uviedol riaditeľ nemocnice Michal Orihel, nemocnica prešla za 60 rokov svojej existencie mnohými zmenami, no jedno sa v nej nezmenilo a to je rodinný charakter nielen smerom k zamestnancom, ale aj navonok – k pacientom.
Bude kooperovať s nemocnicou v Topoľčanoch
Viac o budúcnosti nemocnice prezradil predseda predstavenstva spoločnosti Svet zdravia Ľuboš Lopatka, podľa ktorého má prevádzkovateľ nemocnice stále záujem, aby ďalej pokračovala vo svojej činnosti a napredovala.
Nemocnica bola v čase jej budovania pokusným králikom. Je totižto bez schodov. (zdroj: Archív nemocnica)„Faktom však je, že minulosť mala svoje špecifiká a nemocnice fungovali individuálne. Naša najväčšia výhoda však spočíva v tom, že fungujeme ako sieť. Chcel by som potvrdiť náš úmysel získať nemocnicu v Topoľčanoch, ktorá je odtiaľto vzdialená iba zopár kilometrov. Máme záujem, aby tieto nemocnice fungovali spoločne a aby kooperovali.(...) Veľmi veľa sa hovorí o tom, či má byť privátny sektor prítomný v zdravotníctve. Ja tvrdím, že to nie je o tom, či je vlastník štát, alebo súkromník, ale dôležitý je úmysel. Nájdeme vo svete veľa príkladov, kde funguje dobre štátne zdravotníctvo, nájdeme aj príklady, kde funguje privátne. Na druhej strane treba poznamenať, že neexistuje prípad, kde funguje dobre štátne zdravotníctvo v krajine, ktorá je skorumpovaná a spolitizovaná. A to je to, čo mňa osobne trápi,“ povedal Lopatka.
Nechýbalo však veľa a nemocnica sa 60. výročia takmer nedožila. Prvý veľký atak bol na ňu vytvorený v roku 2008. „Bol som ako podpredseda kraja na rokovaní na Ministerstve zdravotníctva a istý generálny riaditeľ zastupujúci ministra na porade zabodol na mape kružidlo do Topoľčian, urobil kružnicu a povedal, že nemocnice okolo Topoľčian nebudú potrebné,“ uviedol primátor mesta Jozef Božik s tým, že nemocnica to vtedy ako tak prekonala. „No v roku 2011 prišiel ešte väčší atak, ktorý súvisel s tým, že sa začal boj o záchranu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, o záchranu detského oddelenia a všeobecného charakteru nemocnice,“ dodal Božik. Vážnu situáciu sa podarilo zachrániť po protestoch, nielen pred nemocnicou, ale aj ministerstvom príchodom strategického investora.
Technika i medicínske postupy pokročili
Pri príležitosti okrúhleho jubilea nemocnica zároveň ocenila osem lekárov a sestier, ktorí svojou prácou prispeli k jej rozvoju. Medzi ocenenými bola aj Mária Ambrózová, ktorá v nemocnici pracuje od roku 1974. Postupne prešla všetkými pozíciami – ambulantná starostlivosť, operačná sála, intenzívna a resuscitačná starostlivosť, ale aj záchranárstvo. Aj napriek tomu, že si dnes užíva zaslúžený dôchodok, vždy ochotne zastúpi svoje kolegyne.
„Veľmi rada spomínam na svoje začiatky. Bola som tu sama a robila som anestéziologickú činnosť. Robilo sa úplne inak ako dnes. Anestézovala som napríklad aj cez schimmel-bushovu masku (maska, cez ktorú sa pacient uspával pomocou éteru pozn. redakcie), ktorá je dnes muzeálnym kúskom,“ prezradila nám.
Práce na výstavbe nemocnice sa začali v roku 1952. O menej ako tri roky 31. marca 1956 bolo ako prvé otvorené interné oddelenie.
Do novej nemocnice sa z Domu zdravia v meste presťahovali najskôr dve oddelenia: chirurgické a interné. O pol roka tiež gynekologické oddelenie a zároveň vzniklo aj detské lôžkové oddelenie.
Pre pacientov novej nemocnice bolo k dispozícii spolu 241 postelí. V prevádzke boli 2 operačné sály a 2 zákrokové miestnosti.
ONDREJ ŠOMODI
Ocenení lekári a sestry
Ladislav Soviar – in memoriam Stál pri výstavbe nemocnice v Partizánskom. Bol jej prvým riaditeľom a zároveň aj prvým primárom interného oddelenia. Ako prvý vykonával rektoskopie rigídnym rektoskopom. Pavel GahírV roku 1968 nastúpil do zamestnania ako sekundárny lekár chirurgického oddelenia. Súčasne vykonával aj funk-ciu celoústavného anestéziológa. Bol prvým atestovaným traumatológom. V roku 1989 bol menovaný do funkcie ordinára pre traumatológiu. Významným spôsobom sa podieľal na jej rozvoji a rozširovaní repertoáru traumatologických operácií. Na chirurgickom oddelení zaviedol operačnú artroskopiu. Stanislav ĎurejeV Nemocnici Partizánske začal pracovať v roku 1977. Viac ako 32 rokov pôsobil vo funkcii primára chirurgického oddelenia. Jeho príchodom sa podstatne zmenil prístup k chirurgii. Zaviedol viacero nových operačných a liečebných postupov. Operačné sály boli posunuté jeho zásluhou na vyššiu úroveň. Bola zavedená asepsia, hygienický filter pri vstupe do operačnej sály. Drahoslava ZlatanovičováBola iniciátorkou a hlavnou organizátorkou výstavby budovy laboratória. Od roku 1986 pôsobila na pozícii primárky oddelenia klinickej biochémie. Karol TomanJeho pôsobenie v Nemocnici Partizánske sa začalo v roku 1976. Dlhé roky bol v Partizánskom jediným rádiológom. Pod palcom mal všetky ront-genové pracoviská v meste aj v nemocnici. Popri tom pomáhal aj ako lekár na záchranke. Ľubica PavelkováDo nemocnice v Partizánskom nastúpila v decembri 1962. Pracovala ako sestra na neurologickom oddelení a v internej ambulancii. Od jesene v roku 1977 vykonávala funkciu vedúcej sestry nemocnice s poliklinikou v Partizánskom. Mária AmbrózováOd roku 1974 pracovala ako zdravotná sestra v nemocnici v Partizánskom. Jej rukami prešlo mnoho mladých, začínajúcich sestier a dodnes sú jej vďačné za to, ako sa im venovala a pripravila ich tak na náročnú, ťažkú ale pritom krásnu prácu sestry. Mária FodorováDo nemocnice v Partizánskom nastúpila ako zdravotná sestra na interné oddelenie v roku 1973. Neskôr po „materskej“ začala pracovať v detskej ozdravovni Návojovce. Do nemocnice sa vrátila v decembri 1994 na pracovisko dispečingu. Túžba ísť študovať po ukončení strednej školy na vysokú sa jej nesplnila, a tak si svoj sen naplnila v roku 2001 keď štátnicou ukončila magisterské štúdium ošetrovateľstva. Od leta 2004 až do odchodu na dôchodok januári 2014 pracovala ako námestíčka pre ošetrovateľstvo v nemocnici.(R)
