Taká odvaha. Po päťdesiatke získať zápis do Guinnessovej knihy rekordov.
„Pán Fraňo, Vy to dokážete!“ oslovil ma môj šéf marketingu.
A čože to mám dokázať pán Nemec?“ spýtal som sa ho. „No myslím ten rekord troch nemeckých borcov, v otváraní pivových fliaš.“ „Ale ja som o takom čosi nikdy nepočul. A ako že to robili?“
Tu Jozef Nemec roztiahol ruky a povedal: „Však to, ja som sa dočítal iba toľko, že boli traja a 300 fliaš otvorili za minútu 46,75 sekúnd. Nájdite si dvoch šikovných kolegov a ja vybavím na fľaškovni, aby ste na tých fľašiach, čo fotobunky vyradia, mohli trénovať.“
Nemec porazil Nemcov
Najskôr sme použili klasické reklamné pivné otvárače, no potom nám chlapci z dielne vyrobili na mieru z antikoru akurátne do ruky. Na Agrokomplexe v Nitre sme dňa 23. Augusta 2003 mali prvú oficiálnu premiéru, teda menovite: Jozef Fraňo, Miloslav Králik a Marián Lacena. Už náš prvý pokus bol viac ako vynikajúci, predstihli sme nemeckých borcov o 29,02 sec., s časom 1 min. a 17,73 sec. Vtedy hovorili, že Jozef Nemec porazil Nemcov.
Potom na jeho podnet som sa osamostatnil a v Bratislave v reštaurácii „Palmíra“ 17. septembra 2003 som pred dvadsiatimi novinármi vytvoril sólo rekord, kedy sa mi podarilo za jednu minútu otvoriť 101 fliaš. Neskôr, 21. augusta 2004 znovu na Agrokomplexe v Nitre som vylepšil svoj rekord na 105 fliaš za 1 min.
3. marca 2004 prišli do pivovaru s pánom Igorom Svitkom – zapisovateľom do Guinnessovej knihy rekordov redaktori a kameramani do programu Črepiny televízie JOJ. Tu som otváral iba jednu prepravku. Vtedy som dosiahol moju najvyššia métu a ďalší rekord bol na svete. Otvoril som ju, teda dvadsať pivových fliaš za neuveriteľných 6,65 sekundy, čo sú vlastne tri fľaše za jednu sekundu.
Rekordman v Bruseli
Neskôr som sa okrem svojej práce – marketing a predaj piva – zúčastňoval na rôznych exhibíciách pravidelne a to raz do roka na Táborských dňoch piva. 30. mája 2009 na podujatí: Třebíčské slávnosti piva, kde som mal exhibičné vystúpenie hneď po už dnes nešťastne zosnulej úspešnej speváčke Ivete Bartošovej.
V Srbsku, na námestí mesta Zrenjanin, kde sa každoročne usporadúvali „Dani piva“, som exeloval. Bolo tam asi 9 tisíc divákov a v tom virvare, sa mi podarilo otvoriť neuveriteľných 119 fliaš za 1 minútu. Až tam som zožal najväčší aplauz za môjho života. No a tu sa potvrdilo, že doma nik nie je prorokom.

Keď 24. apríla 2004 vstupovalo Slovensko do Európskej únie, boli sme Jozefom Nem-com nominovaní reprezentovať Slovensko a Topvar do Bruselu, kde naše pivko Topvar cikal „Manekin pis“ – cikajúci chlapec, ktorého na túto počesť obliekli v ten deň do detvianskeho kroja, v pozadí sme umiestnili Slovenskú vlajku. V tričku Guinnessovho rekordmana som sa dostal ako prvý cudzinec do výsostného priestoru za ohradu tohto symbolu Bruselu. Potom sa mi pridal aj pán Nemec. Traduje sa, že kedysi dávno, keď začali horieť drevené domy mesta Brusel, objavil sa tento chlapec „Manekin Pis“, vznášal sa nad horiacimi strechami a tak močením zahasil požiar a tým zachránil mesto. Preto tam otcovia mesta v slávnostné dni zborovo spievajú jeho hymnu. My dvaja Topvaráci pred desiatkami kamier, fotoaparátov a stovkami divákov sme urobili takú show, že z našej ambasády nám zaslali gratuláciu, že sme boli prví nebelgičania, ktorí sa dostali do hlavných správ prvej Belgickej televízie.
Ako vidno, nikdy nie je neskoro vyskúšať svoje schopnosti a hlavne, ak vás má k tomu kto nakopnúť. Týmto chcem poďakovať Jozefovi Nemcovi za to, že mi veril a všemožne ma podporoval. Jeho tvrdý a nekompromisný prístup k dosiahnutiu cieľa vyzdvihol pivovar Topvar na piedestál najlepších pív sveta. Tento jeho cieľavedomý prístup „ochutnali“ aj majstri sveta v hokeji. Áno on bol prvým trénerom Hecla, Višňovského a Šatana. Najskôr je drina, cielený tréning a sebazapieranie. Skrátka úspech nie je zadarmo.
(JF)