Pamätá si dlhú históriu, keďže bol postavený na začiatku 20. storočia ešte za čias baróna Fostera. Domáci ho tiež nazývali „perníková chalúpka“. Bádanie v historických prameňoch odhalilo, že ide o pôvodne secesnú horáreň. Podľa spomienok skôr narodených obyvateľov obce Krušovce v nej žilo prevažne vtedajšie služobníctvo, ktoré sa staralo o panstvo, kaštieľ i priľahlý park. Za čias socializmu, keď väčšina pamiatok skôr len chátrala, tu istý čas žili aj učitelia. Veď nemali to ďaleko, keďže vyučovali deti v kaštieli, v ktorom sa až do dnešných dní vyučuje. Určite to nebolo na škodu, pretože sa budova ako-tak udržiavala. Postupom času, keď bola už opustená, chátrala a postupne sa rozpadávala. Zrejme nezáujem alebo strata nádeje v jej záchranu spečaťovali jej osud. Dom služobníctva sa tak, ani nie tak dávno, strácal v zabudnutí. Súčasnému starostovi Ivanovi Hubinskému však nebol osud tohto domu ľahostajný. Keďže história je jeho takpovediac srdcovou záležitosťou, venoval nemalé úsilie na jeho záchranu. Vynaložená námaha priniesla ovocie v podobe dotácie a mohlo sa začať pracovať. Vykonali sa nevyhnutné opatrenia pred jeho úplným rozpadnutím, nadstavilo sa poschodie a v tomto období sa pripravuje jeho zastrešenie. Zároveň sa žiadajú ďalšie financie, bez ktorých sa celková rekonštrukcia nedá úspešne doviesť do konca. Už teraz leží na ministerstve kultúry projekt na realizáciu druhej etapy tohto sľubného zámeru. A čo by vlastne v tejto budove malo byť? Na čo by mala slúžiť? Zámerom starostu a obecného zastupiteľstva je zriadiť v nej pamätné izby, mala by tak slúžiť muzeálnym a kultúrnym účelom. Pretože história obce Krušovce je bohatá na významné osobnosti, je z čoho vyberať. Napríklad posledné roky, na pozvanie baróna Fostera, prežil v tejto poschodovej budove svetoznámy včelársky odborník Kálman Sőter (1834 – 1915), ktorý podobne ako jeho hostiteľ bol členom maďarskej akadémie vied. A práve tomuto svetoznámemu včelárovi by mala patriť jedna z dvoch pamätných miestností. Tá druhá by mala byť určená arcibiskupovi kardinálovi Alexandrovi Rudnayovi (1760 – 1831). Je známe, že v roku 1789 získal miesto farára v obci Krušovce, kde sa o päť rokov neskôr stal dekanom. Tu pôsobil celých pätnásť rokov. Napokon o jeho význame vypovedá i pamätná tabuľa umiestnená na stene miestnej rímskokatolíckej fary, odhalená pred desiatimi rokmi. Nemožno teda pochybovať o sľubnom zámere, zvlášť keď ide o záujem premeniť zrúcaninu na funkčnú budovu s muzeálnym využitím.
