CHYNORANY. Andrejovi Ďurišovi z Chynorian učarovali včely. Povolaním stolár má v súčasnosti v chove viac ako 30 rodín, avšak čo je pichnutie od včely, ani sám podľa svojich slov nevie.
„Včelárine sa venujem 29 rokov, v podstate od chlapca. Som vyučený stolár, aj sa stolárčine venujem, čiže som si všetky úliky vyrobil sám,“ priblížil Ďuriš.
K chovu včiel ho podľa jeho slov nepriviedol ani otec či dedo, len rád chodil do prírody. „Kúpil som si jednu rodinku, dve, naraz z toho bolo 35 a teraz tento stav udržiavam,“ doplnil.
Od včiel berie viacero produktov. „V prvom rade stáčame medík, v druhom rade je to vlastne peľ, takže sa zbiera peľ, propolis, kašička materská. Je toho viacej, včelí vosk samo-zrejme, pretože vyrábame aj sviečky,“ vymenoval.
Ďuriš pripomenul, že viaceré včelie produkty majú i liečivé účinky. „Med by sa mal konzumovať každý deň, denne tak dve polievkové lyžičky u dospelého človeka, u detí je to asi polovička. Hlavne je to kvôli imunite, posilňuje to organizmus. Ja osobne neviem, čo je to chrípka alebo nejaké nachladnutie. Včelí jed má takisto liečivé účinky. Peľ využívame hlavne kvôli enzýmom, ktoré si telo nedokáže vytvoriť. Propolisom, samozrejme, ošetrujeme rany, pretože má antibakteriálne a protiparazitné účinky,“ vysvetlil.
Chynorančan včelie pichnutie skoro vôbec podľa svojich slov nepozná. „Práveže mňa moc nepichajú včely. Robím aj asistenta veterinárneho lekára, chodím robiť prehliadky, a ja tam chodím v tričku. Čo som prekvapený, starí včelári sa naobliekajú. Včielka však potrebuje pomalé pohyby. Keď je aj u mňa nejaký včelár, je potom prekvapený, že mňa včela nepichne. Ona nemá prečo pichať, lebo podnet na to pichnutie musí dať včelár. Keď ma nepichne ani jedna včela, viem, že s nimi robím dobre,“ dodal.
