TESÁRE. Aj v malej obci sa dá robiť veľká kultúra. Chce to však veľa driny, potu a odriekania.
Srdcom a dušou tesárskeho Divalla sa stala Mária Bagová, ktorá neváha kvôli svojmu milovanému ochotníckemu divadlu ponocovať do skorých ranných hodín.
Vypredané bolo už prvé predstavenie
Divallo Tesáre nielen že každoročne predstaví niekoľko vlastných hier, ale pravidelne organizuje nielen v Tesároch, ale aj okolitých obciach kultúrne podujatia, v ktorých môžu diváci vidieť hercov zvučných mien.
Myšlienka založiť divadlo rezonovala v hlave pani Bagovej už dlhší čas. No nikdy nebol správny čas a správni ľudia. Ten nastal až v roku 2013.
„Jedného dňa som však povedala svoje plány pred Martinom Grmanom, ktorý súhlasil, že sa pridá. Nahovoriť sa dala aj Martina Ďuráková. Keďže v trojici sa už niečo dá vytvoriť, začali sme hľadať v scenároch. Vybrali hru Ženba Ďura Šúplatu. Horšie to však bolo s oslovovaním ľudí, no nakoniec sa nás nazbieralo osem. Pôvodne som nechcela hrať, keďže som si nevedela predstaviť, ako by som mala všetko zabezpečovať a ešte aj stáť na javisku. No počas skúšok nám ale jedna žena odskočila. Keďže sme už boli v časovom strese, náhradníčkou som sa stala ja,“ zaspomínala si Mária Bagová.
Nikto vtedy ešte tesárskych divadelníkov nepoznal, nikto ich nikdy nevidel hrať. No už pred prvou premiérou bol kultúrny dom beznádejne vypredaný. Nakoniec sa v jeden deň vypredali dve premiéry a ochotníci sa do obce vrátili po viac ako pätnástich rokoch.
Kontakty a skúsenosti zbierali v Nitre
Najväčšiu reklamu urobila divadelníkom Legenda o zbojníkovi Šmarhanovi, ktorú odohrali na Topoľčianskom hrade. „Divadlo v kultúrnom dome hrá každý. Ale ak tomu dáte inú prírodnú kulisu, je to pre divákov omnoho atraktívnejšie,“ prezradila nám Bagová.
„Bránu do ochotníckeho sveta nám otvorila krajská prehliadka detskej divadelnej tvorivosti Detský javiskový sen, na ktorej sme sa zúčastnili s hrou Paťa a asi sedem trpaslíkov. Spoznali sme sa tam s ďalšími divadelnými súbormi, z ktorých niektorí už u nás predviedli svoje umenie. Veľmi nám pomohla pracovníčka Krajského osvetového strediska v Nitre Silvia Bartáková, vďaka ktorej sme sa naučili množstvo nového.“
Odvážnym počinom bolo nacvičenie Perinbaby od Ľubomíra Feldeka. Kvôli licencii za ním cestovala pani Bagová až do Zvolena, kde sa zúčastnil vernisáže. „S malou dušičkou som sa ho spýtala, či by sme mohli jeho hru nacvičiť. Jeho bezprostredné áno ma neskutočne prekvapilo a spoznala som v ňom jednoduchého človečieho človeka.“
Slovenskému básnikovi, prozaikovi a dramatikovi práca divadelníkov učarovala a po premiére Perinbaby na Topoľčianskom hrade nešetril chválou: „Je to krásne prostredie, ja som ani netušil, že tu taký hrad je. Myslím, že niekedy to bola nedobytná pevnosť, ale dnes ho dobylo umenie tých vašich ochotníkov. Žasnem nad tým, ako ľudia tvorivo žijú, a že ich nepohlcujú len starosti o živobytie.“
Divadlo po troch rokoch svojej existencie vyrástlo a dospelo. Ochotníci sa odhodlali pustiť sa aj do vážnejších tém a už teraz sa ich fanúšikovia môžu tešiť na hru Zabudla som, ktorou sa trochu odklonia od veselohry. Bude to trpkosmiešny príbeh o starnutí a starobe a zahrá si v nej aj mama Márie Bagovej, ktorá je v súčasnosti najstaršou tesárskou ochotníčkou.
V čom však spočíva úspech tesárskeho Divalla? Podľa jeho spoluzakladateľky v tom, že ľudia vedia, že predstavenie ochotníkov bude vždy dobré. „A dobré to bude, lebo vieme vybrať to, čo ľudí zaujíma a teší. Vždy viem pre koho chceme hrať. I keď je ťažké ľudí dopredu odhadnúť, doteraz sa nám to vždy podarilo,“ dodala Bagová.
