Čoskoro devätnásťročná talentovaná plavkyňa sa plávaniu venuje osem rokov. Pod vedením trénera Vladimíra Železníka prekonala množstvo slovenských rekordov, vo svete si začína budovať silné meno a hoci jej účasť na minuloročnej olympiáde unikla len o vlások, napriek tomu sa stala plavkyňou roka 2016.
Stali ste sa najlepšou plavkyňou za rok 2016. Aké boli vaše prvé pocity priamo po vyhlásení?
– Nečakala som, že môžem vyhrať v tejto ankete, pretože osobne som si myslela, že Katka Listopadová mala v minulom roku väčšie úspechy, nakoľko sa zúčastnila aj Letných olympijských hier v Riu. Avšak, tú druhú polovicu rezignovala a vynechala svetový šampionát. Nakoniec to ale vyšlo tak, že som sa stala víťazkou v ženskej kategórii, čo ma veľmi potešilo. Pred dvomi rokmi som skončila tretia, minulý rok druhá a teraz som to dotiahla na najvyšší stupienok.
Ako by ste v krátkosti zhodnotili váš plavecký rok 2016?
– Za najlepší výsledok v minulom roku považujem účasť na majstrovstvách sveta v Kanade v závere roka. Prvá polovica roka mi nevychádzala podľa predstáv, ale záver roka sa mi vydaril, forma gradovala a všetko to vypálilo práve na majstrovstvách v Kanade. Tam som obsadila výborné 11. miesto na 200 m prsia medzi seniormi. Úspech je o to cennejší, že sa pripravujem v Topoľčanoch len na 25 m bazéne a na tréningoch sme v skupine len dve dievčatá, pretože spoločne trénujem so štvoricou plavcov topoľčianskej Pirane.
(zdroj: ARCHÍV A. P.)A čo ostatné preteky?
– Najviac mi ešte v pamäti utkveli preteky v letnej časti, ktoré sa konali v Budapešti. Boli to zároveň posledné kvalifikačné preteky na olympiádu. V zimnej časti vysoko hodnotím preteky v Dubaji a v Dohe, kde som dokázala zaplávať slovenské rekordy a prebojovala som sa až do finále.
V minulom roku vám účasť na olympiáde unikla len o vlások, no napokon vás vyhlásili za najlepšiu plavkyňu Slovenska. Je to pre vás také zadosťučinenie?
– Niečo zlé je vždy na niečo dobré a možno aj preto ma to na druhú polovicu sezóny nakoplo k lepším výsledkom. Je pravda, že ma neúčasť na olympiáde mrzela, ale na druhej strane som ešte mladá a keď si udržím top formu, tak sa kľudne môžem ešte dvoch-troch olympiád zúčastniť. Preto som neúčasť v Riu nebrala až tak tragicky.
Svetové plávanie ide stále dopredu, na Slovensku však akoby stagnovalo. Čo si o tom myslíte vy?
– S porovnaním so svetom sú na Slovensku ozaj len amatérske podmienky, ale treba dodať, že práve v Topoľčanoch sa všetci okolo plávania snažia vytvoriť čo najlepšie podmienky a to sa im aj darí. Aj pri týchto podmienkach sa ale dajú podať kvalitné výkony. Z Topoľčian sa do sveta prebojoval Tomáš Klobučník, zadarilo sa aj Paľovi Jelenákovi, či bratia Medovci boli úspešní aj na medzinárodnom poli. Títo všetci vyrastali, rovnako ako ja, v Topoľčanoch a v podstate ja som ich nasledovníčka.
Na preteky sa pripravujete zväčša v Topoľčanoch spoločne s plavcami – chalanmi. Ako to vnímate?
– Od chalanov som staršia o rok až dva, a hoci sú miestami silnejší a rýchlejší, vieme sa už zosynchronizovať a ťaháme sa navzájom, za čo im veľmi pekne ďakujem a som rada, že sa môžem pripravovať práve v takejto tréningovej skupine.
(zdroj: ARCHÍV A. P.)Na plavárni v Topoľčanoch je iba 25 metrový bazén. Je to cítiť počas prípravy?
– V Topoľčanoch veľmi chýba 50 metrový bazén a s pribúdajúcimi rokmi je to viac a viac cítiť. Keď som bol ešte mladšia, tak ten rozdiel som až tak necítila ako teraz, keď sa pravidelne zúčastňujem majstrovstiev sveta či Európy a som asi jediná z tých plavkýň, ktorá sa pripravuje len v 25 metrovom bazéne.
Už aj v minulej sezóne to bolo vidieť na výsledkoch v letnej sezóne, počas ktorej som nedosahovala až tak dobré časy. Práve tam bolo cítiť tie rezervy z krátkeho bazéna.
Okrem plávania ale ešte študujete, dá sa vôbec škola skĺbiť s plávaním?
– Momentálne som v maturitnom ročníku a určite nie je jednoduché skĺbiť tréningy, preteky a školu. V tomto smere mi ale v mojej škole na Obchodnej akadémii v Topoľčanoch vychádzajú v ústrety, či už profesori alebo riaditeľka školy, za čo im tiež patrí poďakovanie. Vážim si to a som rada, že chodím práve na túto školu a v tomto roku si práve zo všetkého najviac želám úspešné zvládnutie záverečných maturitných skúšok.
Plávanie ale nie je len o bazéne, ako sa vy pripravujete na jednotlivé preteky?
– Mimo bazéna spolupracujem s kondičným trénerom Jánom Čerňanom, čo sa ukázalo ako vynikajúca voľba. Tieto kondičné tréningy pomohli nielen mne, ale aj ostatným chalanom, ktorí sa tiež výrazne zlepšili. Veľa na pretekoch urobí aj psychika a tiež som začala spolupracovať so športovým psychológom, ktorý ma naučil pracovať s mojou mysľou. Na niektoré situácie sa teraz pozerám úplne inak, čo mi tiež pomohlo pri mojom napredovaní na významných pretekoch.
Všetko so všetkým súvisí, treba si dopriať aj dostatočnú regeneráciu, spánok či strava tiež výrazne ovplyvňujú pripravenosť na preteky. Všetko to musí jednoducho zapadnúť do seba, a až potom sa ukáže úspech.
(zdroj: ARCHÍV A. P.)Čo vás čaká teraz najbližšie?
– Pomaly sa nám opäť začína súťažné obdobie, pripravujem sa na Veľkú cenu Trnavy. Vrcholom bude najskôr maturita v škole a potom majstrovstvá sveta v Budapešti. To sú moje dve méty na prvý polrok 2017 a verím, že ich obe zvládnem čo najlepšie. V druhej, v zimnej časti sezóny, ma čakajú majstrovstvá Európy v Dánsku – v Kodani.
Aká je vaša budúcnosť, čo po škole? Zostanete aj naďalej v Topoľčanoch?
– Do maturity budem isto v Topoľčanoch, potom by som mala vycestovať do zahraničia. Predbežne som dohodnutá s tímom z amerického Dallasu, kam by som mala prejsť po ukončení strednej školy. Tam by som pôsobila na univerzite, ktorú by som zároveň reprezentovala aj v plávaní. Uvidím, či to napokon vyjde, no bola by som veľmi rada, ak by sa to podarilo. Navyše by ma tam čakala spolupráca s bývalým trénerom Martiny Moravcovej. Vyzerá to nádejne, verím, že všetko do seba zapadne.
Chcela by som povedať, že ten úspech nie je len o mne ale stojí za tým veľa ľudí ako moja rodina, hlavný tréner Vladimír Železník, kondičný tréner Ján Čerňan. Taktiež na tom majú zásluhu profesori v škole, športový psychológ či fyzioterapeut. A samozrejme všetci, ktorí ma podporujú v tom, čo robím. Všetkým im ešte raz ďakujem, že vďaka ním som sa stala absolútnou slovenskou jednotkou.
