Práznovce pôsobia v najvyššej okresnej súťaži – VI. lige ObFZ Topoľčany. Viac o futbale v obci, ako aj problémoch v tomto športe, sme sa otvorene porozprávali so starostom obce Práznovce Jaroslavom Blinom, ktorý je dlhoročným futbalovým funkcionárom a v minulosti pôsobil aj ako rozhodca majstrovských futbalových zápasov.
Jarná časť futbalových súťaží pomaly začína. Aké zmeny nastali v klube OFK Práznovce počas zimnej prestávky?
– Zmeny v kádri nenastali takmer žiadne, akurát sme posťahovali hráčov, ktorých sme mali na prestupoch s obmedzením (bývalé hosťovania). Hlavným trénerom aj naďalej zostáva Peter Karl starší, ktorý je zároveň aj predsedom klubu a pomáhať mu opäť ako tréner bude aj Andrej Vida. Futbal v Práznovciach momentálne nie je práve v najlepšom stave, pretože už aj na prípravné zápasy musíme lepiť mužstvo do poslednej sekundy. Je obrovským problémom postaviť jedenásť chlapov na ihrisko. Aj preto v tomto smere môžem poďakovať starším a skúsenejším hráčom ako sú Martin Macko, Peter Dálik, Peter Karl st., Andrej Vida, Denis Jamrich, Mišo Janček, Pavol Zubák a ďalší, že im bije srdce pre práznovský futbal a aj napriek vyššiemu veku sa pravidelne zúčastňujú nielen zápasov, ale aj tréningového procesu. Z tých mladších treba spomenúť Milana Uhrovského, Martina Šelestiaka, Pavla Karvaya a Dávida Mikuláša, ktorý je ale momentálne zranený.
Pred jarnou časťou sa takmer v každom klube sťažujú na nedostatočný počet hráčov, dokonca v V. lige skončilo pre tieto problémy aj Tešedíkovo. Ako to vyzerá v Práznovciach?
– Problém s hráčskym kádrom nie je iba v Tešedíkove, ale i v Práznovciach. Treba si priznať a otvorene povedať, že problém je v každom jednom amatérskom klube azda po celom Slovensku. Futbal v obciach sa podľa môjho názoru dostáva už do takého štádia, že o tri-štyri roky dnešné futbalové súťaže skončia a budú sa robiť len rôzne turnaje. Prečo je v súčasnosti regionálny futbal na tom až tak zle? Príčinu treba hľadať niekoľko rokov dozadu. Nejde mi do hlavy ako starostovi obce, bývalému dlhoročnému rozhodcovi i funkcionárovi, že za dvadsať rokov sme nezabránili tomu, aby nastal takýto stav. Určitý podiel viny na tom nesie každý jeden z nás, rovnako aj ja, pretože som súčasťou tohto kolotoča. Pokúšal som sa to zmeniť tým, že som kandidoval na post predsedu ObFZ Topoľčany, ale nedostal som dôveru. Je ťažko v tejto chvíli na niekoho hádzať vinu, pretože problém začal postupne. Už pred desiatimi rokmi som avizoval, že je potrebné, aby sa jednotlivé kluby začali spájať, viac pracovať s mládežou, čo som hlásil aj na stretnutiach starostov, kde ma vysmiali najmä tí starostovia, ktorí futbal nemajú a teraz by možno aj chceli mať, ale nie sú hráči. Už vtedy som hovoril, že potrebujeme v našom okrese vytvoriť aspoň štyri zlúčené mládežnícke okresné družstvá, ktoré by nás reprezentovali na úrovni tretích líg a tým pádom by sme si zvyšovali ich príchodom aj úroveň A-tímov. Tak-isto by sme pomáhali okresnému mestu Topoľčany, ktorému by boli posúvaní talentovanejší chlapci, ktorí by mohli reprezentovať I. či II. ligu. Nikto sa mi v tejto myšlienke vtedy nepridal a zostal som sám. Dávam si to aj sebe za vinu, že vtedy som poľavil a teraz nemáme s kým hrať. Je smutné, že sme si vybudovali nové tribúny, nové multifunkčné ihriská, ale pýtam sa, pre koho sme to urobili? Kedykoľvek idem okolo, stále sú prázdne... Priznám sa, že mi je z toho až do plaču, pretože futbal milujem, baví ma a mojou víziou bolo venovať sa najmä mládeži. Ľúto mi je aj fanúšikov, pretože tento šport má ľudí spájať, ale to sa až tak nedarí, nakoľko si skôr myslím, že futbal postupne, ale isto zaniká.
Deti je pomenej, futbal hrať už toľko nechcú. Čo by sa malo zmeniť, aby opäť našla mládež chuť športovať? V čom vidíte najväčší problém?
– Naštartovanie celého procesu a hlavne športovania by malo prísť v prvom rade zo základných škôl. V minulosti fungoval určitý systém, kde v každej škole boli rôzne športové krúžky a každé jedno dieťa športovalo. Toto je už ale minulosťou, o šport javí záujem len veľmi malé percento detí. Určite je to spôsobené aj tým, že my sme mali všetko zadarmo, no teraz sa za všetko platí. Vieme, aká je doba, a za každé aktivity sa musí platiť. Už teraz sa dieťa nemôže venovať dvom – trom športom, ako to bolo za našich mladých čias, pretože ich rodičia to jednoducho finančne neutiahnú. A ak majú dve-tri deti, tak na šport jednoducho už financie nezostávajú. V tejto dobe je každý šport ovplyvňovaný financiami. Tomuto celému dianiu s mládežou by už pomohol iba čarovný prútik, ktorý by vrátil celé dianie našej spoločnosti o 25 rokov naspäť. Vtedy bolo radosťou chodiť na všetky športové podujatia, lebo v amatérskych športoch športovci dávali do svojich aktivít srdiečko. V tejto dobe sme sa stretávali hlavne s tým, že 18- roční chlapci nešportujú s vedomým, že podajú výkony, ale v prvom rade aké dostanú za to finančné ohodnotenie.
Aké podmienky ponúkate vy v Práznovciach?
– Aj v tejto ťažkej dobe sa kluby snažia vytvárať čo najlepšie podmienky. V Práznovciach sme pred jarnou časťou zakúpili hráčom kompletnú tréningovú výstroj a ešte dodnes mám v kancelárii dva komplety, pretože ich nemáme už komu dať. V klube majú hráči vytvorené dobré podmienky, máme novú tribúnu a dokončujeme šatne, ale neviem pre koho. Futbal ide dolu vodou, pretože už pred desiatimi rokmi sa podľa môjho názoru mali začať spájať mládežnícke družstvá, aby sme si vytvorili nasledovníkov futbalistov pre ďalšiu generáciu. To sa vtedy ale nestalo. Teraz sa síce robia zlúčené družstvá, ale nemajú vlastne už koho spájať, pretože záujem detí o futbal opadáva.
Veľkým problémom v okresnej súťaží sú rozhodcovia. Je ich málo, nových sa vyškolí len minimum...
– Ako bývalému rozhodcovi mi nedáva žiadnu logiku, prečo nám nami vyškoleného rozhodcu, ktorý postúpil do krajskej súťaže, zväz automaticky odoberie a my si opäť musíme hľadať nového arbitra. Je to nedomyslená vec, pretože nikto nebude hľadať nových mladých rozhodcov, pretože o sezónu či dve ich zväz posunie do vyššej súťaže, a tak klub opäť zostane bez rozhodcu a bude musieť hrať mimo úradný hrací čas. Radšej si budeme hľadať chlapov nad 35 rokov, ktorý nemajú šancu postúpiť do vyššej súťaže. Možno by sme si mohli zobrať príklad z Čiech, kde každý klub má vyškoleného jedného až dvoch amatérskych rozhodcov, ktorí by boli na ich domácich zápasoch a zväz deleguje len hlavného. Ľahko sa môže stať, že klub si kúpi dobrých sedem – osem rozhodcov a my ostatní budeme nútení hrávať soboty. Teraz, keď je schválený štart mládežníka za dva kluby, kde bola požiadavka i od nás do dorastu Topoľčian je nemožné, aby obce pomáhali Topoľčanom, keď nebudú mať rozhodcov a majstrovské zápasy budú hrávať v sobotu, v ten istý hrací deň ako dorastenecké družstvá v Topoľčanoch. Toto zasa niekto nedomyslel. Je to môj názor, nechcem byť kritikom, ale nech si ľudia zo zväzu o tomto urobia svoj vlastný úsudok.
Futbal je aj o vzťahoch medzi klubmi, no viacerí po zavedení nového prestupového poriadku hovoria, že sa vytratila komunikácia medzi klubmi, všetko sa deje len cez počítač, odkliknutím prestupu...
– Vzťahy medzi funkcionármi a klubmi už ďaleko nie sú na takej úrovni ako v minulosti. Je to zapríčinené najmä novým prestupovým systémom, kedy bez vášho vedomia vám hociktorý klub zoberie hocijakého hráča jedným kliknutím. Spomeniem len topoľčiansky klub MFK, ktorý má vyslovene sklamal. Keď sme v Práznovciach hrali tretiu mládežnícku ligu, tak sme práve topoľčianskemu klubu pomohli s veľmi veľa hráčmi a po našom skončení do ich klubu prešlo okolo pätnásť chlapcov. A dnes sa nám stalo to, že vlastného hráča OFK Práznovce nám počas tohto prestupového obdobia nechceli vrátiť z dorastu... Hráč nemá záujem ďalej hrávať za Topoľčany, chce sa vrátiť späť do Práznoviec. Elektronicky sme požiadali o zrušenie prestupu s obmedzením, no topoľčiansky klub nám okamžite túto žiadosť zamietol. Je mi z toho smutno, že toto robia práve Topoľčany a urobili to nám – Práznovciam, ktoré im vo všetkom vychádzali v ústrety a po dvakrát sa práve u nás konal Schottertov memoriál, ktorý sme urobili vo vlastnej réžii, bez nároku na nejakú finančnú odmenu od topoľčianskeho klubu. A keď som im potom povedal, že nám za to sľúbili umelú trávnatú plochu, tak odpoveď od pána Dušu bola, že ale už je nový výbor, to už neplatí... A pokiaľ sa Topoľčany budú takto stavať k nám obciam, tak si dovolím tvrdiť, že v meste zanikne futbal oveľa skôr ako u nás v obciach. Na záver chcem popriať všetkým funkcionárom aj hráčom veľa zdravia a trpezlivosti v ich voľnočasovej aktivite, ktorú venujú pre tak krásny šport akým neodmysliteľne futbal je a chcem ich poprosiť, aby sme sa všetky kluby zomkli a robili všetko preto, aby tak krásny šport nezanikol v Topoľčianskom okrese, z ktorého v minulosti vychádzali viaceré futbalové talenty.
