TOPOĽČANY. Podať pomocnú ruku bezdomovcovi, dať mu najesť, pozhovárať sa s ním... Pre niekoho nepredstaviteľné, no pre mladých ľudí, ktorí sa v Topoľčanoch združili v Komunite svätého Egídia je to už viac ako tri roky samozrejmosť.
Mirka začala v Topoľčanoch, jej brat v Trenčíne
Pri zrode topoľčianskej komunity stála Mirka Čulagová, ktorá sa pred viac ako tromi rokmi odhodlala a ako 16-ročná stredoškoláčka sa vydala za prvými bezdomovcami: „Šla som s malou dušičkou s dvomi kamarátkami a pri Tescu sme stretli troch opitých ľudí, ktorým sme sa prihovorili. S dvomi z nich sme dodnes v kontakte, tretí už ,bohužiaľ, nie je medzi nami.“
Každých z dvadsiatich členov komunity sa do nej dostal svojou jedinečnou cestou. Mirka o takejto forme pomoci bezdomovcom prvýkrát počula na festivale Lumen, kde sa zúčastnila workshopu Chceš byť bohatý, spoznaj chudobných.
„Komunita sv. Egídia v tom čase fungovala iba v Bratislave, môj brat začal potom v Trenčíne a ja o mesiac neskôr v Topoľčanoch, keďže som sem chodila na strednú školu. Postupne sa ku mne začali pridávať ďalší ľudia. Nielen spolužiaci, či kamaráti, ale aj ľudia, ktorí sa dopočuli o našich aktivitách a chceli pomáhať,“ pokračovala Mirka Čulagová.
Dobrovoľníci sa každý týždeň stretajú na Farskom úrade v Topoľčanoch, pripravia obložené chleby, kávu, čaj a po komunitnej modlitbe v kostole vyrážajú do ulíc. Jedlo je však iba prostriedok a cesta.
O bezpečnosť sa neboja
„Prvoradé je, aby sme ľuďom bez domova poskytli priateľstvo a keď si s nimi vybudujeme vzťah a dôveru, otvoria sa nám a my im môžeme pomáhať. Pokiaľ to je aspoň trochu možné, snažíme sa ich dostať do normálneho života. Pomáhame s vybavovaním dokladov, hľadáme im miesto v ubytovniach, nocľahárňach...,“ prezradila nám Mirka Čulagová, pričom si zaspomínala na pána, ktorý sa kvôli strate zamestnania a sporom v rodine dostal na ulicu. Pôvodne nepil, ani nefajčil, ale ulica ho nakrátko stiahla až na dno. Nakoniec sa však s rodinou zmieril, rok strávil u farára Mariána Kuffu v Žakovciach, kde pracoval ako automechanik. „Nedávno sa nám ozval. Našiel si prácu a je opäť so svojou rodinou,“ povedala Mirka.
V súčasnosti je do aktivít Komunity sv. Egídia v Topoľčanoch zapojených asi 15 až 20 zväčša mladých ľudí, ktorí sa pravidelne venujú asi 25 ľuďom bez domova.
Keďže sú medzi dobrovoľníkmi väčšinou dievčatá – študentky, mnohých zaujíma, ako sa starajú o svoju bezpečnosť. „Ľudia majú zafixované, že bezdomovci sú smradľaví a agresívni. Všetko sa to vyvracia, keď ich človek spozná, zistí, že sú to normálni ľudia, ktorých priviedli rôzne udalosti do ťažkostí. Problémy s nimi nemáme, lebo nás poznajú a máme s nimi vybudované priateľstvo. Je pravda, že sú nervóznejší, či agresívnejší v zime, keď musia spať vonku, no my ich už poznáme a vieme, ako k nim máme pristupovať. Ak by niekto po nás začal kričať, alebo bol agresívni, tak ho druhí hneď stopnú.“
