TOPOĽČANY, BOJNÁ. V okrese Topoľčany sa v mesiaci marci stalo 39 krádeží a bezprávneho privlastnenia, 14 priestupkov proti verejnému poriadku, 13 priestupkov proti živnostenskému poriadku, 6 priestupkov proti nedovolenému oz-brojovaniu, 3 pokusy o vraždu a 10 priestupkov proti cestnému poriadku, jeden požiar a ešte pár ďalších menších previnení.
V našom okrese bolo desať četníckych staníc
Nie, nie, nevykradli sme policajné štatistiky, teda nie celkom. Ak sú vám počty priestupkov a prečinov trochu podozrivé, hlavne nízke číslo pri porušení cestného poriadku, tak máte správny pocit. Sú to síce policajné štatistiky, ale z marca 1924.
Tieto pomerne presné údaje sa dajú vyčítať zo situačných správ, ktoré posielali žandárske, resp. ako sa v tej dobe nazývali četnícke, stanice Okresnému úradu v Topoľčanoch.
Četnícke stanice boli vojensky organizované strážne zbory určené na udržiavanie verejného poriadku a bezpečnosti, ktoré podliehali ministerstvu vnútra.
Územná pôsobnosť četníckych obvodov sa väčšinou zhodovala s územnou pôsobnosťou vtedajších politických úradov. Vznikom Slovenskej republiky boli v roku 1939 premenované na žandárske stanice. Po roku 1945 sa začal vytvárať nový systém národnej bezpečnosti, ale to už je celkom iný príbeh.
Z okresu Topoľčany sa zachovali pamätníky desiatich četníckych staníc a medzi ne patrila aj Četnícka stanica v Bojnej. V Pamätníku tejto stanice, z ktorého čerpáme informácie, je jej názov dvakrát preškrtnutý.
Predpokladáme, že prvýkrát v roku 1939, po premenovaní na Žandársku stanicu a v roku 1945 kedy začala pôsobiť Stanica národnej bezpečnosti v Bojnej.
Dva roky ich trápil zlodej
Četnícka stanica v Bojnej bola zriadená 12. októbra 1923 po premiestnení z Budatína v okrese Žilina. Stanica bola umiestnená vo dvore pivovaru a v roku 1931 presťahovaná do domu č. 187. Od novembra 1944 do apríla 1945 bola Četnícka stanica, zo strategických a bezpečnostných dôvodov, premiestnená do obce Veľké Dvorany. Na Stanici do roku 1945 pôsobilo 6 veliteľov a 22 členov mužstva. V pamätníku sú zaznamenané rôzne udalosti, ktoré sa stali v jej obvode, teda v 11 obciach a 6 osadách. Nie sú to iba trestné činy, ktoré museli četníci riešiť, ale mužstvo sa podieľalo aj na udržiavaní poriadku pri rôznych akciách. Z údajov v pamätníku sa dozvedáme o vyčíňaní obávaného zlodeja, ktorý trápil obyvateľov Bojnej a okolia v roku 1936 a potom aj v nasledujúcom roku, kedy v krádežiach pokračoval po prepustení z väzenia. Koniec jeho „zárobkovej činnosti“ urobili až v Trebišove a Krajský súd v Košiciach ho poslal na niekoľko rokov opäť do väzenia.
Pomerne často boli atakované aj cennosti rodiny Stummer v Horných Obdokovciach, napríklad vykradnutý trezor a dve vlámania do rodinnej kaplnky. Druhé vlámanie bolo neúspešné, pretože zlodejom sa v zámku zlomil kľúč a ďalej ako po dvere sa nedostali. Vo všetkých prípadoch vyšetrovanie a odovzdanie páchateľov trvalo približne pol roku.
V pamätníku nájdeme aj záznamy, ktoré sú skôr kronikárskeho charakteru. Napríklad informácia o tom, že 20. mája 1952 bola na Bojnej zriadená lekáreň alebo o zakladaní jednotných roľníckych družstiev v okolitých obciach.
Úsmevné sú vtedajšie pomenovania delikventov, po ktorých četníci pátrali. Najčastejšie ich nazývali: kapesní zlodeji zo zvyku alebo zlodeji z povolania.
Článok vznikol v spolupráci s topoľčianskym archívom.
LUCIA MACALÍKOVÁ
