TOPOĽČANY. Pred niekoľkými rokmi boli v topoľčianskom chráme Nanebovzatia Panny Márie reštaurované dva oltárne barokové obrazy od dovtedy neznámych autorov. Obraz sv. Karola Boromejského a sv. Ignáca z Loyoly. Počas reštauračných prác bolo po viac ako 200 rokoch zistené, že sa jedná o diela bratislavského maliara, viedenského rodáka Andreja Zallingera (1738 – 1805).
V tom čase bol reštaurovaný aj obraz Nanebovzatia Panny Márie z hlavného oltára, kedy sa tiež potvrdila v archívoch farského úradu zabudnutá založená skutočnosť, že autorom aj tohoto obrazu je A. Zallinger.
Takže, počas rekonštrukčných prác v topoľčianskom chráme sa zistilo, že sú tu tri obrazy od A. Zallingera a nie iba jeden. Najzaujímavejšie na celej záležitosti je, že obraz Nanebovstúpenia Panny Márie z hlavného oltára je v topoľčianskom chráme viac ako 200 rokov a existujú záznamy o jeho autorovi. Avšak v odbornej literatúre o ňom nie je zmienka. Informácie o autorovi obrazov boli síce uverejnené, ale doslova len v jednovetnej informácii na lokálnej úrovni.
Obrazy z bočných oltárov
Hoci najzaujímavejším dielom z týchto troch Zallingerových prác je obraz z hlavného oltára, rozhodne treba spomenúť aj olejomaľby na plátne z bočných oltárov. Ako už bolo spomenuté jedná sa o párové rovnako veľké, oproti sebe postavené obrazy vľavo sv. Karola Boromejského a vpravo sv. Ignáca z Loyoly. Andrej Zallinger ich namaľoval výrazne skôr ako obraz z hlavného oltára, asi 1780 – 1790.
Nie je vylúčené, že diela boli do Topoľčian prinesené z iného chrámu. Autor ich maľoval presne v duchu vrcholného už končiaceho baroka. Diela sa žiaľ vyznačujú typickým barokovým pátosom, strnulosťou pretiahnutých postáv a farebne sú dosť nevýrazné. Maľované sú pravdepodobne podľa vtedy cirkvou schválených grafických predlôh.
Plátna sú vsadené do pekných mosadzných alebo medených tepaných pozlátených rámov s bohatými rastlinnými ornamentmi.
Žiaľbohu, obrazy pôsobia skôr dojmom priemerného provinčného baroka. Rozhodne ich nemožno porovnať so Zallingerovým obrazom Apoštoli prijímajúci Božie Telo vo farskom chráme sv. Mikuláša v Trnave, ktorý je považovaný za jeho najkrajšiu a najkvalitnejšiu prácu. Žiaľ, na kráse týchto diel ubral za viac ako 200 rokov i oheň a dym oltárnych sviec, ktorý takmer spiekol farbu a reštaurátori s nimi mali veľa práce.
Obraz Nanebovzatia Panny Márie na hlavnom oltári
Dielo je olejomaľba na plátne úctyhodných rozmerov, odhadom viac ako 2 metre široké a asi minimálne 7 metrov vysoké. Obraz je zakomponovaný na čelnej stene chrámu do monumentálnej klasicistickej centrálnej časti hlavného oltára. Mohutnosť priestoru zvýrazňujú aj dva masívne asi 10 metrov vysoké neoantické stĺpy v neoiónskom štýle, medzi ktorými je oltár i samotný obraz. Nad tým všetkým je klasické kruhové okno so vševidiacim, všeobímajúcim, vševládnym Božím Okom.
Celý priestor i samotná čelná stena sú bohato zlatené a citlivo obložené umelým a prírodným mramorom. Obraz Nanebovstúpenia Panny Márie bol namaľovaný Andrejom Zallingerom tesne pred rokom 1802, kedy bol aj inštalovaný a vysvätený, tesne po barokovo-klasicistickej úprave chrámu. Obraz je vsadený do mohutného rastlinnými motívmi bohato zdobeného asi mosadzného resp. medeného rámu, ktorý je doslova majstrovským dielom.
Objednávka obrazu bola určite realizovaná na základe spolupráce vtedajšieho topoľčianskeho farára Jána Pilárika ( Topoľčany 1794 – 1807), šľachtickej donátorskej rodiny Berényiovcov a magistrátu mesta Topoľčany.
A. Zallinger dostal na tvorbu minimálne 20 metrov štvorcových úplne voľnej plochy a výraznú podporu umelecky nadanej a vzdelanej šlachtickej rodiny Berényiovcov.
Obraz v tomto mohutnom až triumfálnom priestore pôsobí na návštevníka chrámu ako ohromujúci magnet. Istým spôsobom všetko čo tu bolo popísané o topoľčianskom obraze Nanebovstúpenia Panny Márie a o samotnom chráme je v protiklade s tým, že Topoľčany boli okolo roku 1800 malým bezvýznamným poddanským mestečkom asi s 2000 obyvateľmi.
MIROSLAV GULIKA
