TOPOĽČANY. Vladimír Danko vyrástol v Topoľčanoch. Spoznával uličky, hotel Koruna, námestie, železnicu, park.... Keď navštevoval Ľudovú školu umenia, chodieval kresliť pohľady na Topoľčany od rieky Nitra, od tehelne pod Okresným stavebným podnikom (OSP), či staré uličky za námestím.
Zbierať začal náhodou
Odvtedy uplynulo veľa čas a Topoľčany sa poriadne zmenili. „Zbúrali podstatnú časť starého mesta. Stará zástavba uvoľnila miesto novej. A to som ešte netušil, čo ma čaká v budúcnosti... Tehly ma akosi nezaujímali. To sa zmenilo až v čase, keď som začal prerábať rodinný dom. Našiel som použité strojové tehly z päťdesiatych rokov. Ale švagor mal v garáži jednu tehlu F&W (Fried & Wamberberg, tehelňa vo Svinnej, založená v roku 1904). Vtedy som ešte nevedel o takýchto tehlách nič. Nakoniec skončila u mňa na dome. A to bol začiatok mojej zbierky,“ prezradil nám Vladimír Danko, ktorý začal zbierať tehly pred asi siedmymi rokmi.
V svojej zbierke, ktorá dnes obsahuje niekoľko stoviek tehál sa zameral najmä na topoľčiansky okres a blízke okolie.
„Potom som si povedal, že tie tehly niekto aj vyrábal. Tak som začal pátrať po nich. Zistil som, že v Topoľčanoch bolo päť tehelní. Najväčšia bola na Mexiku, v dnešnom areáli Tomy. Vlastnila ju Mária Finkenstainová a tehly mali označenie GT a asi aj FMC,“ pokračoval Danko. Ďalšia tehelňa bola pod bývalým OSP. Vlastnil ju Michal Farský. Tehly označoval MF. Tretia tehelňa bola pravdepodobne na mieste autobusovej stanice a gymnázia. Štvrtá malá tehelňa sa nachádzala v sútoku rieky Nitra a Chotiny.
Každá tehla je unikátna
Piata malá tehelňa bola na nemčickom kopci, v mieste, kde začína záhradkárska osada. Vlastnili ju Stummerovci. Tehly označovali S 1877 K. Stummerovci pri realizácii svojich stavieb používali tehly z miestnych väčších tehelní. Najmä z tehelne Gizela (označené GT a FMC). Je predpoklad, že vyrábali špeciálne tvarované štvrťoblúkové tehly s označením GFT. Tie požívali na fasádach ako polstĺpy.
Bolo ich možné vidieť v Tovarníckom kaštieli, na fasáde niekdajšej budove – vozovni. Neskôr tam opravovali nákladné autá a pôvodnú fasádu zrušili pri rekonštrukcii. A tiež boli asi použité na objekte vstupu do dolnej nemocnice.
„Tehelňa bola vlastne kedysi takmer v každej obci, pokiaľ v nej bola aspoň trochu vhodná pôda, keďže bol problém ich premiestňovať. Voziť ich na vozoch na väčšie vzdialenosti bol nezmysel. S rozvojom železničnej dopravy to už bolo jednoduchšie,“ dodal Vladimír Danko s tým, že okrem rozmanitých štočkov sa mu na ručne vyrobených tehlách páči ich nepravidelnosť. Za najkrajšiu tehlu, ktorú vlastní, považuje tehlu z Horných Obdokoviec z roku 1854. „Má zaujímavý vzhľad a zberatelia sú ochotní pre ňu prísť aj z Budapešti, či Čiech a vymeniť ju za 15 iných,“ dodal.
