VEĽKÉ RIPŇANY. V piatok 7. apríla odhalili vo Veľkých Ripňanoch pamätník desiatkam obyvateľom obce, ktorí počas 2. svetovej vojny zahynuli v koncentračných táboroch.
Autorom diela je rezbár Peter Švorc z Bojnej, ktorý ho vyrezal z jasenového a lipového dreva. Na pamätníku sú zobrazené ruky smerujúce k otvoru, ktorý symbolizuje vypúšťanie otravného plynu. Druhé ruky s holubicami sú zasa symbolom nádeje. Pod pamätníkom sa nachádzajú tehly, ktoré zostali po zbúranej synagóge, ktorá sa nachádzala v obci.
Temnú stránku histórie odhalili pri písaní monografie
„Pamätník sme sa rozhodli umiestniť neďaleko vchodu do školy, pretože mladá generácia by mala vedieť o tom, čo sa u nás stalo. Ak by sme ho umiestnili na námestí, možno by si ho nikto ani nevšimol. Ale tu v škole okolo neho prejdú denne desiatky ľudí...,“ prezradil nám starosta obce Jozef Krištof.
Prvýkrát začal starosta obce pracovať s menami a osudmi ľudí zo židovskej náboženskej komunity v roku 2006 pri tvorbe monografie obce. Vtedy mu pomohol zoznam a osudy jej členov z Ústavu pamäti národa a pomoc, ktorú dostal od Jána Langoša. „Zhrozil som sa keď som zistil, koľko ľudí z obce zmizlo... Pred vojnou boli Veľké Ripňany multikultúrnou obcou s českou, nemeckou a židovskou komunitou, no koncom vojny sa zmes kultúry, vzdelania vytratila,“ pokračoval Krištof s tým, že veľkou tragédiou boli medziľudské vzťahy poznačené udavačstvom.
Prežili náhodou
Napríklad Mária Plešková dva roky schovávala v dome židovského zubného technika Izidora Berkoviča. Hliadka SS išla takmer naisto. Berkoviča našla pod schodmi do pivnice. Člen hliadky mu rozkázal utekať dolu záhradou k potoku a tam ho zastrelil.
Plešková skončila v koncentračnom tábore pre ženy v nemeckom Ravensbrücku, odkiaľ sa dostala len náhodou. Keď sa Rusi roku 1945 približovali k lágru, začali väzenkyne hádzať zaživa priamo do pece. No Nemci sa už balili a utekali na západ, pretože Červená armáda už takmer dobila Berlín. Keď už bolo pred ňou iba 25 až 30 žien, Nemec sa dal pri peci vystriedať Čechom. Ten však už väzenkyne šikoval poza pec – preč. Domov sa vracala cez Nemecko väčšinou pešo, neskôr aj vlakom a povozmi. Celá cesta trvala asi dva mesiace a keď sa dostala domov k dcére, vážila 45 kg a mala ťažkú astmu.
Podobne pohnuté udalosti musela prežiť aj rodáčka z Veľkých Ripňan Marta Gregorová, balerína Slovenského národného divadla, manželka známeho herca Martina Gregora. Vo vojnovom huriavku jej katolícky a jeho evanjelický krstný list nestačili a v októbri 1944 sa ocitli v Osvienčime. Keď spojenci oslobodili koncentrák v apríli 1945, Gregorovci s prekvapením zistili, že posledné kruté týždne prežili iba pár metrov od seba. „Boli sme už takí vyhladovaní, vychudnutí a doslova na pokraji smrti, že sme sa pri prvom stretnutí takmer nespoznali. Ale potom sme si padli okolo krku a nevedeli sme, či plakať, alebo sa smiať,“ uviedla v svojich spomienkach Magda Gregorová.
