Četnícka stanica v Krušovciach bola zriadená 6. januára 1919. Do jej obvodu spočiatku patrili obvody notárskych úradov Bošany, Krušovce, Nadlice a Klátova Nová Ves a Prašice, čo bolo pomerne rozsiahle územie. Postupne sa však zmenšovalo vytváraním ďalších expozitúr četníctva, do ktorých boli včleňované buď celé notariáty, alebo jednotlivé obce.
Trojčlenné mužstvo však našlo budovu v zdevastovanom stave. Obyvateľstvo sa, podľa slov v pamätníku, rozhodlo na „tichú“ pomstu bývalej monarchii a zariadenie rozkradlo. Obyvateľstvo si totiž slobodu v republike vysvetlilo „trochu inak a po svojom“ a pomery v obciach obvodu boli viac než zložité.
Vykradli aj notársky úrad v Krušovciach
Situáciu zhoršoval aj fakt, že ľudia mali ešte stále pri sebe množstvo zbraní, pravdepodobne si niektoré priniesli ako navrátilci z armády. Ako prvý krok na upokojenie situácie bolo zabavenie čo najväčšieho počtu vojenských a aj súkromných zbraní, ktoré četníci odovzdali posádkovému veliteľstvu v Topoľčanoch.
Záznamy z prvých rokov republiky sú plné prepadov a krádeží. Často to boli organizované skupiny troch až šiestich mužov, ktorí takmer všetci pochádzali z obcí v obvode stanice. Prepady sa diali aj počas dňa na cestách, ale hlavne v noci a v niektorých prípadoch aj opakovane po sebe. Najmasovejšie prepady zažili obyvatelia veľkostatku Nový Svet, ktorého sady v roku 1921 niekoľkokrát prepadli skupiny 80 – 100 ľudí z okolitých obcí. Četníci boli v letných mesiacoch vysielaní takmer každú noc na stráženie.
Zaznamenané sú však aj lúpeže väčšieho charakteru, ako vylúpenie Americko-slovenskej banky v Topoľčanoch, či pokladne Obvodného notárskeho úradu v Krušovciach, ktoré sa stali v januári a februári 1924. Páchateľov sa v oboch prípadoch nepodarilo nájsť. Zlodejom sa nevyhli ani samotní četníci, v decembri 1927 bola vykradnutá ich kancelária. Veľmi „odvážnu a smelú“ krádež popisovali v Továrni na kože v Bošanoch. Osem mladíkov postupne kradlo kože, ktoré neskôr četníci nachádzali na okolitých poliach, v stohoch slamy a u priekupníkov v Topoľčanoch.
Chceli novú strechu, starú podpálili
Škoda bola vyčíslená na takmer 100 tisíc korún. Pri krádežiach nemožno nespomenúť jednu trochu kurióznu, ktorú vyšetrovali príslušníci Stanice národnej bezpečnosti v Krušovciach v roku 1950. Išlo o manželský pár cestujúci po Slovensku, ktorý kradol šatstvo na povalách a bytoch. Kradol manžel a manželka oblečenie predávala. Podarená dvojica pochádzala z okolia krušovskej stanice a nakoniec ich dolapili v Žiline, keď po vykradnutí krajčírskej dielne bola manželka zatknutá na železničnej stanici.
V pamätníku sa nachádza veľa zápisov o požiaroch, ktoré boli v tej dobe veľmi nebezpečné, pretože po vzniku ČSR bola ešte väčšina domov pokrytá slamou.
Len počas rokov 1927 a 1928 bolo v obciach obvodu 7 požiarov, pri ktorých bolo poškodených 36 domov a 17 stohov slamy. Takmer vo všetkých prípadoch šlo o zámerne založené požiare. Domy boli zväčša poistené, a tak vyplatená poistka poslúžila na vyhotovenie novej strechy. Situácia bola natoľko vážna, až bolo nutné posilniť stanicu o dvoch četníkov.
Pamätník Četníckej stanice v Krušovciach je pomerne bohatý na informácie, a preto sa s ním zatiaľ nelúčime a v niektorom z ďalších príspevkov sa k nemu ešte vrátime.
LUCIA MACALÍKOVÁ
