KRUŠOVCE, TOPOĽČANY. Pamätník Četníckej stanice v Krušovciach je v porovnaní s pamätníkmi iných staníc veľmi bohatý na informácie. Dnes už ťažko povedať, či sa toho v obvode stanice naozaj udialo viac ako inde, alebo je to len zásluhou mimoriadne poctivého zapisovateľa.
Na jeseň roku 1922 riešili krušovskí četníci komplikovaný prípad, ktorý vzrušil celé okolie. V lese Jamrichová bol 12. októbra 1922 pytliakmi ťažko zranený plukovník vo výslužbe a majiteľ okolitých lesov Hermann Wallerstain Marnegg zo samoty Zlavy pri obci Závada. Na následky zranení krátko po prevoze zomrel v bratislavskej nemocnici. Klbko udalostí sa veľmi dlho nedarilo rozmotať. Na mieste zločinu dal lesník postaviť pamätný kríž, okolo ktorého bolo zasadených sedem stromkov, pretože, ako sa neskôr ukázalo, smrť plukovníka Marnegga spáchalo sedem zločincov. Vyhotovením kríža a zasadením stromov poveril lesník dvoch mužov z okolia. Rozuzlenie celej udalosti je tak trochu strašidelné, pretože práve títo dvaja muži sa na ôsme výročie plukovníkovej smrti v októbri 1930 pri spomínanom kríži priznali k vražde. O niečo neskôr bol usvedčený z navádzania na tento zločin lesník, ktorý dal kríž postaviť.
So zvyšujúcim sa počtom automobilov sa aj na Slovensku začínajú objavovať prvé záznamy o automobilových nehodách, nakoľko do náplne práce četníkov pribudla aj starostlivosť o cestnú premávku. V Krušovciach zaznamenali četníci v roku 1941 a 1942 dve automobilové nehody. Osobné auto s registračnou značkou S – 1 pri nich nešťastne zachytilo ženy prechádzajúce cez cestu, pričom jedna z nehôd mala smrteľné následky. Na oboch prípadoch bola mimoriadna skutočnosť, že registračná značka S – 1 patrila automobilu prezidenta republiky.
Obdobie druhej svetovej vojny nám približuje niekoľko krátkych zápiskov. Obyvateľov obce Podhradie v septembri roku 1940 vystrašila havária lietadla, ktoré sa zrútilo v jej katastri v lese. Šlo o vojenské lietadlo dvojplošník typu Praga a posádku lietadla tvoril len pilot, poľný letec, nadporučík Ján Róža, ktorý haváriu neprežil. Lietadlo patrilo letke v Piešťanoch a prišla ho vyšetrovať vojenská komisia z Piešťan. Od augusta 1944 sa už dočítame o spolupráci obyvateľov s partizánskymi skupinami v okolí. Najskôr o tom, ako si prišli partizáni do Krušoviec pre zbrane a motorové vozidlá a nasledujú popisy bojov v okolí. V novembri 1944 partizáni vyhodili do vzduchu železničný most na trati medzi Topoľčanmi a Krušovcami, o mesiac neskôr prepadli nemeckú stráž v snahe oslobodiť asi 300 ruských zajatcov.
Pomoc četníkov bola nevyhnutná aj pri živelných pohromách, o ktorých sa zachovalo niekoľko záznamov. Dlhotrvajúce dažde spôsobili záplavy v Krušovciach a Dolných a Horných Chlebanoch v apríli 1931. Prietrž mračien čiastočne zaplavila vodou obce Norovce a Veľké a Malé Bedzany v júli 1942 a v roku 1947 víchrica zničila niektoré domy v Nadliciach a Rajčanoch.
Záver necháme pozitívnejším záznamom. Dozvedáme sa, napríklad o pochvale a finančnej odmene, ktorú udelilo Ministerstvo vnútra dvom príslušníkom četníckej stanice za to, že pri požiari v apríli 1928 zachránili z ohňa tri ženy.
V pamätníku sa nachádza záznam o udalosti z 28. júna 1947 v obci Tvrdomestice, kde sa na základe tvrdenia svedkov zjavila Panna Mária. Udalosť spôsobila každomesačné púte za účasti pomerne značného množstva ľudí.
LUCIA MACALÍKOVÁ
