TOPOĽČANY. Časť obrúseného mamutieho kla. Toto je najstarší dôkaz, ktorý dokladuje existenciu človeka na území mesta ešte v staršej dobe kamennej. Našiel sa pri stavbe rodinného domu v miestnej časti Kalvária spolu s uhlíkmi z ohniska.
Prví roľníci, nositelia lineárnej kultúry, boli zasa usídlení na pravobrežnej terase rieky Nitry, na mieste kde v súčasnosti stojí kaplnka Panny Márie.
Mesto trápili Husiti i Turci
Na konci doby bronzovej bol areál mesta osídlený v priestoroch športového štadióna. Na ploche 140 x 70 metrov sa podarilo zachrániť iba niektoré výrazne sa črtajúce objekty. Išlo sa o ťažobné a odpadové jamy vo výplni ktorých sa našiel keramický materiál, zlomky závaží, prasleny, mazanica, zlomky bronzových predmetov, žarnovy a kosti. K ojedinelým nálezom z obdobia mladšej doby bronzovej patrí bronzová ihlica s dvojkonickou hlavicou a krčkom zdobenými rytým ornamentom nájdená v areáli športového štadióna, ale aj spona zdobená piatimi stočenými ružicami, objavená v areáli starého cintorína
Slovania kolonizovali územie Slovenska už koncom 5. storočia pred Kristom. No na území mesta sa podarilo objaviť stopy po ich živote až z 9. stočia
O skutočnom meste však môžeme hovoriť až v 13. storočí, odkedy za zachovala prvá písomná zmienka o Topoľčanoch v darovacej listine (z roku 1235) uhorského kráľa Bela IV.
Hradby sa nezachovali
V stredoveku boli Topoľčany malým chudobnejším mestečkom, ktoré malo okolo 120 domov. Topoľčany boli vtedy rovnako veľké ako Bojná, Čachtice boli 1,5 krát väčšie.
V prvej polovici 15. stor. zasiahlo do osudov Topoľčian husitské hnutie. Mesto sa do priameho kontaktu s husitským vojskom dostalo na jeseň 1431, keď husitské vojsko tiahlo Ponitrím.
Husiti mali medzi sebou miestnych sprievodcov a nemožno vylúčiť, že bývalí husitskí velitelia, v službách Jána Jiskru z Brandýsa, obsadili v priebehu roku 1440 Topoľčany. Vzťahy medzi Topoľčancami a jiskrovými veliteľmi neboli priateľské. Husiti postavili husiti v meste drevozemný hrádok ako svoje opevnené centrum.
V 16. a 17. storočí zasa mesto trpelo pod tureckými nájazdami. Tí síce mesto nedobili, no drancovali celé okolie. „Mesto však bolo určite vyľudnené. Obyvatelia sa báli a sťahovali sa smerom na sever. Napríklad do Trenčína a miest s opevneným hradom, kde predpokladali, že ich ochránia,“ prezradil nám historik Tribečského múzea Bohuš Sasko.
Mesto ohraničovali hradby, ktoré sa tiahli cez dnešný Modrák, po Bernolákovej ulici, ulici Československej armády... Veľa sa z nich však nezachovalo, keďže sa zničili pri výstavbe a rozobrali na stavbu rodinných domov.
V období prvej republiky boli Topoľčany stále tvorené zväčša rodinnými domami. Značnú časť obyvateľstva tvorili židia, ktorí tvorili asi tretinu populácie. Väčšinou boli roztrúsení po meste, ale mali aj svoje štvrte. Napríklad pri dnešnej autobusovej stanici, či Tribečskej ulici. Synagógy boli v meste hneď tri. V najväčšej dnes sídli SOŠ obchodu a služieb, hneď vedľa bola menšia Rozentalova synagóga a tretia bola na mieste obchodného domu.
Pôsobenie židovská komunity, ktorá sa začala v meste kreovať od konca 17. storočia však ukončila Druhá svetová vojna.
Tí, ktorí sa vrátili po vojne, sa však pokoja nedočkali. Hovorilo sa o tom, že vojna vypukla iba kvôli židom.
Tí sa navyše začali dožadovať prinavrátenia svojich majetkov, ktoré im boli zobrané. Vrátiť ich, ale nechcel nikto. V meste sa začali šíriť reči o nahradzovaní učiteliek (sestričiek z kláštora) židovskými učiteľmi, o znesväcovaní krížov a svätých obrazov židmi.
Keď bol pristihnutý obvodný lekár židovského pôvodu doktor Berger pri očkovaní detí proti osýpkam v ľudovej kláštornej škole, oheň bol na streche. Dav ľudí začal biť každého žida, na ktorého natrafil.
Desiatky židov bolo ale zranených, mnoho ťažko. V Bratislave sa v apríli 1950 konal súd, ktorý odsúdil týchto ľudí, tí ale boli zároveň hneď aj amnestovaní. 24. september 1945 sa do dejín zapísal ako topoľčiansky pogrom.
Obdobie po Druhej svetovej vojne sa nieslo v duchu prudkého stavebného rozvoja. Postavil sa Pivovar, hydinárske a odevné závody či Elektrokarbon.
Viac o histórii mesta sa môžete dozvedieť na najnovšej výstave Tribečského múzea Premeny mesta Topoľčany, ktorá potrvá do 24. augusta. Jej súčasťou je aj súkromná zbierku signovaných tehiel Vladimíra Danka. V Topoľčanoch a v okolí existovalo totižto niekoľko známych tehelní, pričom každá si svoje výrobky, tehly, označovala vlastnou značkou.
