Nedeľa, 23. júl, 2017 | Meniny má Oľga
Pridajte si svoje mesto

Príbeh mesta Topoľčany: Premena z osady so sto domami na 20-tisícové mesto

V stredoveku mali Topoľčany iba 120 domov a mestské hradby boli už pri dnešnom Modráku. Prudký stavebný a priemyselný rozvoj začal až po druhej svetovej vojne.

TOPOĽČANY. Časť obrúseného mamutieho kla. Toto je najstarší dôkaz, ktorý dokladuje existenciu človeka na území mesta ešte v staršej dobe kamennej. Našiel sa pri stavbe rodinného domu v miestnej časti Kalvária spolu s uhlíkmi z ohniska.
Prví roľníci, nositelia lineárnej kultúry, boli zasa usídlení na pravobrežnej terase rieky Nitry, na mieste kde v súčasnosti stojí kaplnka Panny Márie.

Mesto trápili Husiti i Turci

Na konci doby bronzovej bol areál mesta osídlený v priestoroch športového štadióna. Na ploche 140 x 70 metrov sa podarilo zachrániť iba niektoré výrazne sa črtajúce objekty. Išlo sa o ťažobné a odpadové jamy vo výplni ktorých sa našiel keramický materiál, zlomky závaží, prasleny, mazanica, zlomky bronzových predmetov, žarnovy a kosti. K ojedinelým nálezom z obdobia mladšej doby bronzovej patrí bronzová ihlica s dvojkonickou hlavicou a krčkom zdobenými rytým ornamentom nájdená v areáli športového štadióna, ale aj spona zdobená piatimi stočenými ružicami, objavená v areáli starého cintorína
Slovania kolonizovali územie Slovenska už koncom 5. storočia pred Kristom. No na území mesta sa podarilo objaviť stopy po ich živote až z 9. stočia

O skutočnom meste však môžeme hovoriť až v 13. storočí, odkedy za zachovala prvá písomná zmienka o Topoľčanoch v darovacej listine (z roku 1235) uhorského kráľa Bela IV.

Hradby sa nezachovali

V stredoveku boli Topoľčany malým chudobnejším mestečkom, ktoré malo okolo 120 domov. Topoľčany boli vtedy rovnako veľké ako Bojná, Čachtice boli 1,5 krát väčšie.

V prvej polovici 15. stor. zasiahlo do osudov Topoľčian husitské hnutie. Mesto sa do priameho kontaktu s husitským vojskom dostalo na jeseň 1431, keď husitské vojsko tiahlo Ponitrím.

Husiti mali medzi sebou miestnych sprievodcov a nemožno vylúčiť, že bývalí husitskí velitelia, v službách Jána Jiskru z Brandýsa, obsadili v priebehu roku 1440 Topoľčany. Vzťahy medzi Topoľčancami a jiskrovými veliteľmi neboli priateľské. Husiti postavili husiti v meste drevozemný hrádok ako svoje opevnené centrum.

V 16. a 17. storočí zasa mesto trpelo pod tureckými nájazdami. Tí síce mesto nedobili, no drancovali celé okolie. „Mesto však bolo určite vyľudnené. Obyvatelia sa báli a sťahovali sa smerom na sever. Napríklad do Trenčína a miest s opevneným hradom, kde predpokladali, že ich ochránia,“ prezradil nám historik Tribečského múzea Bohuš Sasko.

Mesto ohraničovali hradby, ktoré sa tiahli cez dnešný Modrák, po Bernolákovej ulici, ulici Československej armády... Veľa sa z nich však nezachovalo, keďže sa zničili pri výstavbe a rozobrali na stavbu rodinných domov.

V období prvej republiky boli Topoľčany stále tvorené zväčša rodinnými domami. Značnú časť obyvateľstva tvorili židia, ktorí tvorili asi tretinu populácie. Väčšinou boli roztrúsení po meste, ale mali aj svoje štvrte. Napríklad pri dnešnej autobusovej stanici, či Tribečskej ulici. Synagógy boli v meste hneď tri. V najväčšej dnes sídli SOŠ obchodu a služieb, hneď vedľa bola menšia Rozentalova synagóga a tretia bola na mieste obchodného domu.

Pôsobenie židovská komunity, ktorá sa začala v meste kreovať od konca 17. storočia však ukončila Druhá svetová vojna.
Tí, ktorí sa vrátili po vojne, sa však pokoja nedočkali. Hovorilo sa o tom, že vojna vypukla iba kvôli židom.
Tí sa navyše začali dožadovať prinavrátenia svojich majetkov, ktoré im boli zobrané. Vrátiť ich, ale nechcel nikto. V meste sa začali šíriť reči o nahradzovaní učiteliek (sestričiek z kláštora) židovskými učiteľmi, o znesväcovaní krížov a svätých obrazov židmi.

Keď bol pristihnutý obvodný lekár židovského pôvodu doktor Berger pri očkovaní detí proti osýpkam v ľudovej kláštornej škole, oheň bol na streche. Dav ľudí začal biť každého žida, na ktorého natrafil.

Desiatky židov bolo ale zranených, mnoho ťažko. V Bratislave sa v apríli 1950 konal súd, ktorý odsúdil týchto ľudí, tí ale boli zároveň hneď aj amnestovaní. 24. september 1945 sa do dejín zapísal ako topoľčiansky pogrom.

Obdobie po Druhej svetovej vojne sa nieslo v duchu prudkého stavebného rozvoja. Postavil sa Pivovar, hydinárske a odevné závody či Elektrokarbon.

Viac o histórii mesta sa môžete dozvedieť na najnovšej výstave Tribečského múzea Premeny mesta Topoľčany, ktorá potrvá do 24. augusta. Jej súčasťou je aj súkromná zbierku signovaných tehiel Vladimíra Danka. V Topoľčanoch a v okolí existovalo totižto niekoľko známych tehelní, pričom každá si svoje výrobky, tehly, označovala vlastnou značkou.

Ďalšie články z témy história

Pozrite si tiež články z hlavnej témy história  na myzvolen.sme.sk
Článok je zaradený aj do ďalších tém História

  1. V Solčanoch pomáhali, prišli tisícky ľudí Foto 1 448
  2. Bordel v Topoľčanoch, nezišli sa na pohár 1 390
  3. Trnava príde do Jacoviec Foto 862
  4. Kocúrkovo v topoľčianskom futbale: Prezident nekončí, čaká na návrhy Foto 96
  5. Nová útulňa na Pánskej Javorine už slúži turistom 96
  6. Jozef Ondruš počas dvoch zím vyrezal detailný model solčianskeho kostolíka Foto 56
  7. Zásobníky s alkoholovými roztokmi v nemocnici majú pomôcť zabrániť šíreniu chorôb 44
  8. Na najvyťaženejšiu cestu využijú eurofondy 43
  9. Odštartovali prípravné zápasy 35
  10. Súboj o zlato vyhrali Tovarníky 28

Najčítanejšie správy

Topoľčany

V Solčanoch pomáhali, prišli tisícky ľudí

Areál futbalového štadiónu OFK Solčany praskal v sobotu vo švíkoch. Na charitatívne podujatie zavítalo množstvo ľudí.

Bordel v Topoľčanoch, nezišli sa na pohár

Už býva akousi tradíciou, že káder A-mužstva MFK Topoľčany sa lepí dve minúty po dvanástej...

Trnava príde do Jacoviec

Včera sa rozohrali súboje prvého kola Slovenského pohára vo futbale.

Kocúrkovo v topoľčianskom futbale: Prezident nekončí, čaká na návrhy

Členská rada MFK Topoľčany skončila riadnym fiaskom. Dopredu avizovaný odchod prezidenta MFK Abdelaziza (Patrika) Benaoudiu sa nekonal.

Nová útulňa na Pánskej Javorine už slúži turistom

Prístrešok dala vybudovať zo svojich zdrojov RR KST Topoľčany s príspevkom združenia obcí SOTDUM

Blízke regióny

Countryfest v Bohuniciach predčasne ukončili pre smrť speváka

Karel Mrkvička, spevák, gitarista a manažér českej kapely Taxmeni dnes skolaboval počas vystúpenia na Countryfeste v Jaslovských Bohuniciach. Záchranári mu už pomôcť nedokázali.

Ôsmačka Laura: Zachrániť život kamarátke bol skvelý pocit

13-ročná Laura Lukácsová zachránila život svojej kamarátky. Pri podávaní prvej pomoci až do príchodu záchranky siahla až na dno svojich síl.

V nebezpečnej nedostavanej bytovke sa hrávajú deti

V nedostavanej bytovke na Armádnej ulici v Trenčíne sa začali hrávať deti, viacerí obyvatelia upozorňujú na nebezpečenstvo. Stavba nie je dostatočne zabezpečená proti vstupu. Mesto už nariadilo nedostatky odstrániť.

V okresnej nemocnici previedli raritnú operáciu

Chirurg vyliečil pacienta ojedinelým postupom. Použili inovatívnu zdravotnícku pomôcku.

Na starý príbeh zo zámku sa takmer zabudlo, pripomenuli ho nájdené kostry

Bojnická povesť hovorí o treste grófa Pálfiho pre jedného zajatého filozofa.

Všetky správy

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

Zomrel Štefan Nosáľ, zakladateľ a dlhoročný vedúci Lúčnice

Štefan Nosáľ ostane navždy s nami, odkazujú členovia Lúčnice.

Buďte vďační za Fica. My Česi máme iných komunistov

Komunistická strana Čiech a Moravy je ojedinelým reliktom. Nič také v celej postkomunistickej Európe nenájdete.

Silná búrka s krúpami sa prehnala východom

Vyčíňala v okrese Prešov, Humenné i Michalovce. Neobišla ani Košice.

Countryfest v Bohuniciach predčasne ukončili pre smrť speváka

Karel Mrkvička, spevák, gitarista a manažér českej kapely Taxmeni dnes skolaboval počas vystúpenia na Countryfeste v Jaslovských Bohuniciach. Záchranári mu už pomôcť nedokázali.

Kam vyraziť

Faleristika pre každého v Tribečskom múzeu

od 24. 7 do 19. 8
Výstava prostredníctvom zbierok členov Slovenskej faleristickej spoločnosti predstavuje faleristiku ako pomocnú vedu historickú, ktorá sa zaoberá vyznamenaniami a ich históriou. Faleristika má veľmi úzky súvis s heraldikou, od ktorej prebrala veľkú časť terminológie, ako aj spôsob popisovania vyznamenaní. Okrem samotných vyznamenaní faleristika sa zaoberá aj dekrétmi, etuami a krabičkami, skúma spôsoby nosenia a udeľovania vyznamenaní, ich spoločenskú hodnotu a význam.

Premeny mesta Topoľčany

od 24. 7 do 28. 8
Mesto Topoľčany od stredoveku po súčasnosť zmenilo svoj vzhľad. Výstava predstaví v troch okruhoch tri premeny mesta. Prvá premena poukáže prostredníctvom kolekcie reprodukcií dobových máp na postupnú zmenu stredovekého mestečka s palisádami a priekopou na otvorené moderné obchodné mesto v Rakúsko – Uhorsku, neskôr v Československej republike. Mapy dopĺňajú dobové fotografické zábery mesta – námestia a jednotlivých uličiek, ako aj priečelia domov. Fotografie zachytávajú a dokumentujú premenu mesta od 1. ČSR do obdobia socializmu. Premeny mesta Topoľčany Premeny mesta Topoľčany Druhá premena predstaví súkromnú zbierku signovaných tehiel Ing. arch. Vladimíra Danka. Tehla ako artefakt – doklad stavebnej činnosti. V Topoľčanoch a v okolí existovalo niekoľko známych tehelní. Každá tehelňa si svoje výrobky, tehly, označovala vlastnou značkou. Tretia premena súvisí s archeologickými nálezmi objavenými archeológmi pri stavebných prácach v meste. Archeologické nálezy poukazujú na Topoľčany ako lokalitu náhodne osídlenú už v mladom paleolite, až po trvalé osídlenie formujúceho sa mestečka v stredoveku. Aj prostredníctvom nálezov ako sú taniere, misky, poháre a ďalšie predmety sa poukáže na premenu pravekej lokality na stredoveké mesto Topoľčany.