BOŠANY. Od založenia kožiarskej výroby v Bošanoch uplynulo 160 rokov. Garbiarov do obce na strednom Ponitrí vtedy priviedol podnikateľ Adolf Schmitt, ktorý založil Veľkobošiansku cisársko-kráľovskú patentovú továreň na kožu, hnacie remene a vojenskú výstroj. Neskôr, v 20. storočí prevzal výrobu Tomáš Baťa, ten tam neskôr začal i s obuvníctvom. Dnes je garbiarstvo v Bošanoch na útlme, v tamojšom priemyselnom parku sa mu venujú dve firmy.
Podnikateľ Adolf Schmitt prišiel do Bošian v roku 1857. „Ten nakupoval surovinu od baróna Hüttena, ktorý tu pôsobil, a od Bossányiovcov, ktorí tu mali veľké pozemky. On sem chodil kupovať hlavne kožu, dubovú a smrekovú kôru na trieslovanie kože, lebo mal v Kremži v Rakúsku veľkú koželužňu. Prišiel na to, že by sa mu lepšie oplatilo presťahovať koželužňu sem, lebo tu boli veľké majere domácich Bossányiovcov a dostatok vody, pretekala tu rieka Nitra a najmä, bol tu dostatok lesov v okolí,“ priblížil starosta obce Branislav Pajda.
Schmitt sa podľa neho rozhodol, že kúpi starý mlyn a kúriu Motesiczkých, kúpil okolo toho i pozemky a vybudoval malú dielňu, kde na začiatku zamestnával 15 ľudí a začal tak s prvou kožiarskou výrobou. „V tomto roku si pripomíname 160 rokov od založenia kožiarskej výroby tu u nás v Bošanoch,“ ozrejmil.
Prvé úspechy dosiahol podnikateľ už po piatich rokoch od založenia koželužne. „V roku 1862 získal na svetovej výstave v Londýne zlatú medailu. Postupne sa tak vybudovala tradícia výroby koží. Potom nastala v roku 1921 hospodárska kríza, kedy musela zakročiť banka, moravská Union, ktorá držala ochrannú ruku nad spoločnosťou. Tú ešte v roku 1904 kúpili Budischovskí.
Kožiarska výroba postupne upadala, trochu ju však naštartovala prvá svetová vojna – vyrábalo sa pre armádu. Ale zase hospodárska kríza donútila vstúpiť do výroby banku Union a tá ju obmedzila, až dokonca prišlo k úpadku, čo využila spoločnosť Baťa, ktorá v roku 1930 kúpila túto prvú fabriku na Slovensku,“ doplnil Pajda.
Tomáš Baťa teda na Slovensku najskôr pôsobil v Bošanoch, kde začal s totálnou rekonštrukciou priestorov koželužne, prepustil všetkých zamestnancov, začal s budovaním priemyselného parku, vtedy už moderného. „S výrobou začal v roku 1931, najal si ďalších zamestnancov, aj z Moravy, zo Zlína. Neskôr začal s obuvníckou výrobou, potom k tomu pribudla gumárenská výroba,“ načrtol starosta Bošian.
V obci sa vyrábali hovädzie a teľacie kože, neskôr i bravčové a podľa Pajdu mali veľmi dobrú kvalitu. „Ľudia boli veľmi zruční, vedeli to veľmi dobre spracovať,“ podotkol. V Bošanoch dnes pôsobia už len dve dielne, ktoré sa zachovali.
Jedna sa výrobe venuje naďalej, druhá však zanikne, keďže ju vedie pán, ktorý odchádza do dôchodku.
