Piatok, 21. júl, 2017 | Meniny má Daniel
Pridajte si svoje mesto

Predsedníčka Ústavného súdu exkluzívne pre MY: Podobný prípad zrušenia amnestií sa v Európe nevyskytol

Ivetta Macejková hovorí, že rozhodnutie ústavného súdu je prvým predpokladom pre objasnenie trestných činov.

Ivetta Macejková je predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky. (Zdroj: archív Ústavného súdu)

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková poskytla týždenníkom MY ako jedinému médiu exkluzívne vyjadrenia. Rešpektujeme jej požiadavku na uverejnenie komplexných odpovedí a rozhovor uverejňujeme v plnom znení.

Amnestie by mali byť nezrušiteľné, ale zároveň už samotné amnestie navádzali dojem, že bránia spravodlivosti. Ako sa s touto dilemou vyrovnalo plénum?

"K výroku uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu pripojili odlišné stanovisko sudcovia Milan Ľalík a Peter Brňák. K odôvodneniu

tohto rozhodnutia Ústavného súdu som pripojila doplňujúce stanovisko ja, sudkyňa Ľudmila Gajdošíková, a sudca Lajos Mészáros. Pre informovanosť verejnosti a médií vydal Ústavný súd komuniké so stručným odôvodnením rozhodnutia (www.ustavnysud.sk). Pokiaľ ide o Vaše vyjadrenie „samotné amnestie navádzali dojem, že bránia spravodlivosti“, zareagujem naň Radbruchovou formulou, v zmysle ktorej: „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou možno zrejme riešiť len tak, že pozitívne právo, chránené predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, keď je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, to však okrem prípadu, kedy rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne takú neznesiteľnú mieru, že zákon ako nepatričné právo (unrichtiges Recht) musí spravodlivosti ustúpiť.“

Ak Ústavný súd potvrdí ústavnosť zákona, nevzniká zneužiteľný precedens, ktorý v budúcnosti umožní rušiť akékoľvek amnestie či milosti?

"I keď možno súhlasiť s názorom, že mechanizmus zrušovania rozhodnutí prezidenta o amnestii alebo individuálnej milosti, ktorý do slovenskej ústavy zakotvil slovenský ústavodarca hlasmi 124 poslancov Národnej rady, nemá v súčasnosti zrejme obdobu v ústavách demokratických štátov, je zároveň potrebné zdôrazniť, že neoddeliteľnou súčasťou tohto mechanizmu je aj následná ústavná kontrola uznesenia Národnej rady o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti Ústavným súdom. Toto ´právo veta´, ktoré ústavodarca priznal Ústavnému súdu vo vzťahu k rozhodnutiu Národnej rady o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti, zodpovedá ústavnému postaveniu a funkciám, ktoré Ústavný súd plní v ústavnom systéme Slovenskej republiky, keďže len so súhlasom Ústavného súdu môže plnohodnotne dôjsť k zrušeniu amnestie alebo milosti.

Zároveň nemožno opomínať zásadnú skutočnosť, že samotné ´spustenie´ zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti predpokladalo konsenzus aspoň 90 poslancov Národnej rady, pričom doterajšia história slovenského parlamentarizmu potvrdzuje, že ´ústavná zhoda´, t. j. súhlas minimálne 90 poslancov Národnej rady, sa dosahuje mimoriadne ťažko a celkom výnimočne.

V tejto súvislosti je namieste pripomenúť, že za predmetné uznesenie Národnej rady, ktorým boli zrušené tzv. ´Mečiarove amnestie´ a rozhodnutie Michala Kováča o udelení milosti, hlasovalo 129 poslancov Národnej rady zo 144 prítomných poslancov Národnej rady, teda za toto uznesenie hlasovalo o 39 poslancov viac ako ústavou vyžadované minimum 90 poslancov."

História pozná niekoľko podobných prípadov, najznámejším je asi prípad z Južnej Ameriky Barrios Altos proti Peru, keď v roku 2001 pripustil možnosť zrušenia amnestie, ktorú štátna moc udelila sama sebe. Je možné nájsť porovnateľný prípad aj v Európe?

– Porovnateľný prípad výslovného formálne zrušenia amnestií sa v Európe nevyskytol. Môžem však spomenúť prípad z Chorvátska, ktorý sa dostal až pred Európsky súd pre ľudské práva a týkal sa odsúdenia za skutky, ktoré mali charakter hrubého a závažného porušenia ľudských práv. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí v tejto veci uviedol že: „V medzinárodnom práve... vzrastá tendencia posudzovať takéto amnestie ako nekompatibilné s jednoznačne uznávaným záväzkom štátov stíhať a trestať vážne porušenia základných ľudských práv...“ (rozsudok Veľkej Komory z 27. 5. 2014 vo veci Marguš proti Chorvátsku).

Čo sa bude diať ďalej?

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone