Sobota, 25. jún, 2022 | Meniny má Tadeáš

Predsedníčka Ústavného súdu exkluzívne pre MY: Podobný prípad zrušenia amnestií sa v Európe nevyskytol

Ivetta Macejková hovorí, že rozhodnutie ústavného súdu je prvým predpokladom pre objasnenie trestných činov.

Ivetta Macejková je predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky. (Zdroj: archív Ústavného súdu)

Predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková poskytla týždenníkom MY ako jedinému médiu exkluzívne vyjadrenia. Rešpektujeme jej požiadavku na uverejnenie komplexných odpovedí a rozhovor uverejňujeme v plnom znení.

SkryťVypnúť reklamu

Amnestie by mali byť nezrušiteľné, ale zároveň už samotné amnestie navádzali dojem, že bránia spravodlivosti. Ako sa s touto dilemou vyrovnalo plénum?

"K výroku uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu pripojili odlišné stanovisko sudcovia Milan Ľalík a Peter Brňák. K odôvodneniu

tohto rozhodnutia Ústavného súdu som pripojila doplňujúce stanovisko ja, sudkyňa Ľudmila Gajdošíková, a sudca Lajos Mészáros. Pre informovanosť verejnosti a médií vydal Ústavný súd komuniké so stručným odôvodnením rozhodnutia (www.ustavnysud.sk). Pokiaľ ide o Vaše vyjadrenie „samotné amnestie navádzali dojem, že bránia spravodlivosti“, zareagujem naň Radbruchovou formulou, v zmysle ktorej: „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou možno zrejme riešiť len tak, že pozitívne právo, chránené predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, keď je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, to však okrem prípadu, kedy rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne takú neznesiteľnú mieru, že zákon ako nepatričné právo (unrichtiges Recht) musí spravodlivosti ustúpiť.“

SkryťVypnúť reklamu

Ak Ústavný súd potvrdí ústavnosť zákona, nevzniká zneužiteľný precedens, ktorý v budúcnosti umožní rušiť akékoľvek amnestie či milosti?

"I keď možno súhlasiť s názorom, že mechanizmus zrušovania rozhodnutí prezidenta o amnestii alebo individuálnej milosti, ktorý do slovenskej ústavy zakotvil slovenský ústavodarca hlasmi 124 poslancov Národnej rady, nemá v súčasnosti zrejme obdobu v ústavách demokratických štátov, je zároveň potrebné zdôrazniť, že neoddeliteľnou súčasťou tohto mechanizmu je aj následná ústavná kontrola uznesenia Národnej rady o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti Ústavným súdom. Toto ´právo veta´, ktoré ústavodarca priznal Ústavnému súdu vo vzťahu k rozhodnutiu Národnej rady o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti, zodpovedá ústavnému postaveniu a funkciám, ktoré Ústavný súd plní v ústavnom systéme Slovenskej republiky, keďže len so súhlasom Ústavného súdu môže plnohodnotne dôjsť k zrušeniu amnestie alebo milosti.

SkryťVypnúť reklamu

Zároveň nemožno opomínať zásadnú skutočnosť, že samotné ´spustenie´ zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti predpokladalo konsenzus aspoň 90 poslancov Národnej rady, pričom doterajšia história slovenského parlamentarizmu potvrdzuje, že ´ústavná zhoda´, t. j. súhlas minimálne 90 poslancov Národnej rady, sa dosahuje mimoriadne ťažko a celkom výnimočne.

V tejto súvislosti je namieste pripomenúť, že za predmetné uznesenie Národnej rady, ktorým boli zrušené tzv. ´Mečiarove amnestie´ a rozhodnutie Michala Kováča o udelení milosti, hlasovalo 129 poslancov Národnej rady zo 144 prítomných poslancov Národnej rady, teda za toto uznesenie hlasovalo o 39 poslancov viac ako ústavou vyžadované minimum 90 poslancov."

História pozná niekoľko podobných prípadov, najznámejším je asi prípad z Južnej Ameriky Barrios Altos proti Peru, keď v roku 2001 pripustil možnosť zrušenia amnestie, ktorú štátna moc udelila sama sebe. Je možné nájsť porovnateľný prípad aj v Európe?

– Porovnateľný prípad výslovného formálne zrušenia amnestií sa v Európe nevyskytol. Môžem však spomenúť prípad z Chorvátska, ktorý sa dostal až pred Európsky súd pre ľudské práva a týkal sa odsúdenia za skutky, ktoré mali charakter hrubého a závažného porušenia ľudských práv. Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí v tejto veci uviedol že: „V medzinárodnom práve... vzrastá tendencia posudzovať takéto amnestie ako nekompatibilné s jednoznačne uznávaným záväzkom štátov stíhať a trestať vážne porušenia základných ľudských práv...“ (rozsudok Veľkej Komory z 27. 5. 2014 vo veci Marguš proti Chorvátsku).

Čo sa bude diať ďalej?

Dočítajte tento článok
s predplatným MYregiony.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Topoľčany a Partizánske - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Topoľčany

Pre samosprávy sú zelené projekty prioritou, veľká byrokratická záťaž a náročnosť procesov pri uchádzaní sa o eurodotácie sú v prípade obcí a malých miest brzdou rozvoja. Rozprávali sme sa so SLÁVKOU LENČÉŠOVOU, expretkou na oblasť životného prostredia v Združení miest a obcí Slovenska.


17. jún
Pri cúvaní narazil do odstaveného vozidla.

Policajti Okresného dopravného inšpektorátu v Topoľčanoch objasňujú okolnosti dopravnej nehody ku ktorej došlo v obci Nemečky.


21. jún
Ošarpaný múr pri záhradkách dostal úplne nový vzhľad.

Obyvatelia Topoľčian môžu v priebehu júna a júla tvoriť a podávať verejnoprospešné projekty, ktoré chcú financovať z participatívneho rozpočtu mesta.


20. jún
Automobil zostal prevrátený na streche.

V katastrálnom území Malé Uherce v smere na Oslany došlo k dopravnej nehode osobného auta.


20. jún

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu