BÁNOVCE NAD BEBRAVOU. Samospráva mesta dostala začiatkom júna podnety z dvoch lokalít. Neznáma osoba, pravdepodobne muž, obťažovala prostredníctvom malého, bezpilotného lietadla mladé slečny, keď sa opaľovali pri priehrade. Dron nad nimi dlho nalietaval a zdržoval sa v blízkej vzdialenosti. Informoval nás hovorca mesta Miroslav Schlesinger.
V druhom prípade sa sťažovali obyvatelia ulice Janka Kráľa, ktorým sa dron dlhšie zdržoval nad ich súkromnými pozemkami. „Lietal približne vo výške 7 – 10 metrov, pričom postupne menil výšku. Je teda dôvodné podozrenie, že dron mal veľmi dobrú optiku a mohol tak podrobne zaznamenávať všetky časti ich pozemkov, prípadne aj aktivity vlastníkov nehnuteľností,“ upresnil Schlesinger s tým, že napriek tomu, že nie je v kompetencii mesta riešiť tento problém nejakými sankciami, rozhodli sa podniknúť konkrétne kroky na zamedzenie tejto protiprávnej činnosti. Hoci všetky doterajšie oznámenia sa uskutočnili anonymne, poškodení majú možnosť obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní.
V prípade podozrenia treba osloviť políciu
Dopravný úrad v podobných prípadoch odporúča neodkladne oznámiť tieto skutočnosti Obvodnému oddeleniu Policajnému zboru. Tí sú oprávnení identifikovať osobu, ktorá vykonáva let s dronom, prípadne identifikovať svedkov udalostí a preveriť, či vo veci ide o podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu. Užívateľov dronov totiž zaväzujú viaceré právne normy. V prípade, že tieto normy nedodržiavajú, vystavujú sa riziku trestného stíhania.
Dopravný úrad eviduje 100 vlastníkov lietadiel spôsobilých lietať bez pilota.´Tento počet je ale stále podstatne nižší ako predpokladaný počet dronov v obehu. „Zatiaľ boli uložené 3 pokuty osobám, ktoré spáchali priestupky podľa leteckého zákona v súvislosti s používaním tzv. dronov,“ oznámil nám inšpektor z Dopravného úradu Martin Němeček.
„V okamihu pripojenia kamery na bezpilotné lietadlo nastupuje podmienka definovaná v zákone o ochrane utajovaných skutočností. Nie je možné uvažovať o prevádzke pre prípady bez záznamu, nekomerčné účely, sledovanie priestoru pred lietadlom za účelom navigácie a obdobne. Preto, pre akékoľvek bezpilotné lietadlo, ktoré splní podmienku uvedenú v tomto zákone, musí jeho prevádzkovateľ získať všetky povolenia, súhlasy, ktoré zákon alebo zákony predpokladajú“ vysvetlila Gabriela Galambošová, riaditeľka sekcie letovej prevádzky Dopravného úradu.
Povolenie na vykonávanie leteckých prác v súlade so zákonom o civilnom letectve podľa nej nie je možné vydať pre fyzickú osobu. Pre činnosti, ktoré vykonáva organizácia ako letecké fotografovanie, prípadne filmovanie územia, vydáva povolenia Ministerstvo obrany SR, doplnila Galambošová. Podľa jej ďalších slov je zodpovednosťou prevádzkovateľa dronu alebo osoby, ktorá dron ovláda, aby dodržal podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore. Dopravný úrad môže v zmysle zákona o civilnom letectve uložiť pokuty podnikateľom a právnickým osobám do výšky 33 190 eur alebo za priestupok pokuty do výšky 330 eur, uzavrela riaditeľka sekcie letovej prevádzky.
Drony s obľubou využívajú profesionálni fotografi a filmári
Odborníci oboch uvedených profesií sú s podmienkami a pravidlami využívania dronov dôkladne oboznámení. Marek Kulhánek z VideoFly studio sa zaoberá dronmi a lietaním s nimi už tri roky. Keď prvý krát videl na internete zábery drona, z profesionálneho hľadiska ho to tak nadchlo, že si ho musel okamžite zaobstarať. Rovnako ako mnohých, aj jeho rozčuľujú „piloti“ zneužívajúci drony na účely špehovania iných ľudí. Aj vďaka takýmto aktivitám vzniká podľa neho v spoločnosti neopodstatnený odpor voči tejto technológii. Zatiaľ čo v minulosti často padali, v súčasnosti už drony nepredstavujú také nebezpečenstvo. „Dnes sú neporovnateľne spoľahlivejšie, ale lietanie vyžaduje skúsenosti,“ dodáva Kulhánek.
Pravidlá sú podľa jeho názoru nezmyselne prísne a z väčšej miery pôsobia skôr ako sito, ale nezavádzajú poriadok: „Slušní piloti, čo chcú robiť pekné zábery radšej nelietajú, lebo sa obávajú problémov. Hulváti, ktorí nemajú morálne zásady lietajú ďalej.“ Zároveň ale priznáva, že pokiaľ niekto všetky tieto požiadavky Dopravného úradu splní, dáva najavo, že to s lietaním myslí vážne. Je presvedčený, že aj vďaka dronom vznikli v poslednej dobe videá, ktoré letia svetom a zvyšujú záujem turistov o našu krajinu.
Najdlhšie trvá vybaviť povolenie na Ministerstve Obrany.
Práve tu by podľa Kulhánka bolo treba urobiť zmenu. Požiadavky na vystavenie povolenia vidí ako nezmyselné: „Na každé natáčanie musí byť zvláštne povolenie, ktoré musí obsahovať aj povolenie vlastníka nehnuteľnosti, čo človek ani nemá šancu zistiť, nájsť ho. Veľakrát je v zábere mnoho nehnuteľností. Podobné zábery sa pritom dajú urobiť foťákom z balkóna a toto nikto nerieši. V následnom procese po natočení prichádza posudzovanie materiálov ministerstvom a následne ešte archivácia. Celý proces tak môže trvať aj dva mesiace, čo je v dnešnej dobe nemysliteľné.“
V budúcnosti by uvítal niečo ako autoškoly pre dronistov, kde by sa učili techniky lietania a pravidlá, ale aj to ako natáčať a neohrozovať osobnú slobodu iných ľudí. Ľudia by si tiež mali uvedomovať, že pokiaľ vidia drona, nemusí tam byť kvôli nim, hoci preletí nad ich pozemkom. Pilot by sa ale mal snažiť vyhýbať situáciám, kde by mohlo dochádzať k nejasným vyloženiam jeho činnosti. Poukazuje aj na to, že pokiaľ je dron vyššie ako 20m identifikácia osoby je obtiažna až nemožná.
V prípade podozrenia odporúča nájsť pilota a spýtať sa ho za akým účelom s dronom lieta, prípadne vyjadriť svoj nesúhlas „Ak sa jedná o jednoznačné špehovanie na súkromnom pozemku, treba urobiť videozáznam napríklad na mobilný telefón a informovať políciu. Malo by však byť jasné o koho sa jedná, poprípade do akého dvora dron pristáva.“
KATARÍNA NIKOVÁ, TASR
