TOPOĽČANY. Mnohí pamätníci s nostalgiou radi spomínajú na svoju mladosť a na miesta, kde ju prežili. Často sa stáva, že práve tieto miesta po rokoch zmenia svoj vzhľad na nepoznanie, preto ich pôvodná podoba neraz zostáva už len v pamätiach jednotlivých ľudí, prípade je zachytená na historických fotografiách a dokumentoch. Tie sú súčasťou osobných archívov, preto je ich dostupnosť v mnohých prípadoch obmedzená.
Tento problém sa v súčasnosti snaží riešiť digitalizácia, ale aj rôzne internetové portály a sociálne siete, ktoré staré dokumenty zverejňujú. V našom regióne môže byť príkladom aj stránka na Facebooku s názvom Staré Topoľčany, ktorá poskytuje pohľad na naše mesto v kolobehu času 20. storočia a jeho zmien. O ich príčinách a pozadí sa na internete veľmi nediskutuje, ale faktom je, že najväčšie stavebné zmeny zažili Topoľčany počas obdobia vlády KSČ, kedy sa vzhľad mesta zmenil na nepoznanie.
Vývoj urýchlila vojna a prechod na plánovanú ekonomiku
Publikácia Slovenská architektúra 1976 – 1980 uvádza, že problematika bytovej výstavby a naliehavosť jej riešenia vyplynula z opotrebovania vysokého percenta bytového fondu v období druhej svetovej vojny, z potreby zabezpečiť byty v súvise s industrializáciou miest, zo vzrastu počtu obyvateľstva a podobne. Riešenie bytového problému sa stalo sústavnou a neoddeliteľnou úlohou budovania socializmu, čo sa zdôraznilo na viacerých zasadaniach ÚV KSČ i na zjazdoch strany. Už XII. zjazd KSČ, ktorý sa konal v roku 1962, uložil pozdvihnúť význam architektúry a urbanizmu v Československu.
Situáciu s výstavbou v našom meste po druhú svetovú vojnu detailne mapuje kniha Okres Topoľčany: V roku 1921 pripadlo na jeden byt v priemere 5,1 obyvateľov. Tí žili počas monarchie, ale aj počas prvej ČSR vo veľmi biednych stiesnených bytových pomeroch. Neznesiteľné boli najmú bytové podmienky poľnohospodárskych robotníkov. V takzvaných bírešských bytoch žili aj 3 až 4 rodiny v jednej miestnosti so spoločnou kuchyňou. Robotníci, ale aj malí a strední roľníci žili väčšinou v malých tmavých a vlhkých bytoch s nedostatočným vetraním a bez základného hygienického vybavenia. Hoci mali v roku 1940 Topoľčany 1088 domov a viac ako desaťtisíc obyvateľov, stále si zachovávali svoj vidiecky charakter. V meste prevládali prízemné domy, ktoré tvorili aj veľkú časť vtedajšieho námestia. V ich predných častiach boli obchody, v zadných bytové jednotky s veľmi nízkou úrovňou bývania.
K zničeniu týchto domov dochádza najmä po roku 1960, kedy sa rozvíja výstavba moderného bytového fondu. Príkladom je fakt, že počet bytov postavených v rokoch 1900 až 1945 sa v tomto období znížil z 13 172 na 8 125. Počas pätnástich rokov budovania socializmu sa postavilo v okrese Topoľčany takmer 10 000 nových bytov.
Rozhodujúci podiel tvorili aj rodinné domy, ktoré si postavili obyvatelia individuálne. Počet odovzdaných bytov v okrese sa v rokoch 1970 až 1980 pohyboval v rozmedzí 1200 – 1500 ročne, počas dvadsiatich rokov to bolo celkom 25 094.
Staré budovy ustúpili pokroku
Nové budovy sa nestavali len na odľahlejších častiach mesta, ale aj v jeho centre. Pochopiť to možno pri predstave množstva asanácií, ktoré sa uskutočnili predovšetkým v Topoľčanoch a v Bánovciach nad Bebravou. V meste Topoľčany bol pre potreby komplexnej bytovej výstavby a nadsídliskovej vybavenosti asanovaný starý bytový fond okolo dnešného námestia, ako aj ulice na východ od neho. To bolo považované za zložitú úlohu, pretože centrálna časť mala rozličnú pamiatkovú hodnotu. V spomínanej knihe o architektúre sa ďalej uvádza, že z tejto oblasti urbanistickej tvorby a jej výsledkov v šiestej päťročnici by sa mohla venovať pozornosť napr. prestavbe v priestore námestia v Topoľčanoch alebo v Leviciach, ale i vtedajšej pripravovanej prestavbe v Bánovciach. Išlo o zámery, ktoré sa realizovali v najcitlivejších častiach miest. I keď išlo o čiastkové výsledky, posilnili zámer takto postupovať vo výstavbe aj v najbližších päťročniciach.
Dnes je zložité povedať, ako by mohli vyzerať Topoľčany a ich námestie, keby sa nezmenil politický a ekonomický systém. Otázkou ale naďalej zostáva, či boli naozaj nevyhnutné všetky stavebné zásahy na námestí, ktorých obeťou sa stali aj vzácne stavby, napr. Hotel Koruna so severnou časťou námestia alebo meštianske domy v mieste obchodného domu.
Autor: Tibor Habo
