Zároveň u svojho zamestnávateľa aktívne hráva i futbal. Ako futbalista sa nedávno stal i majstrom sveta.
Stanislav Moravčík študoval na Slovensku, potom jeho kroky viedli za oceán, presnejšie do Ameriky. „V Nitre som vyštudoval univerzitu a hneď som odcestoval do Ameriky. Po čase mi ale skončili víza, ale v zahraničí sa mi zapáčilo a odišiel som tak do Anglicka, kde sa mi naskytla pracovná príležitosť v írskej leteckej spoločnosti Ryanair,“ povedal na úvod Stanislav Moravčík, ktorý z Anglicka prešiel pracovať do Kataru, kde lietal pre spoločnosť Qatar Airways. „Momentálne pôsobím v tretej spoločnosti – Etihad Airways, ktorá má sídlo v Spojených Arabských Emirátoch – Abú Dhabí.“
Okrem lietania hrajú futbal
Všetky spoločnosti, v ktorých Stanislav Moravčík doteraz pôsobil, majú aj vlastný futbalový klub. „Každý rok vždy jedna aerolinka zorganizuje futbalový turnaj. Ide v podstate o neoficiálne majstrovstvá sveta airoliniek vo futbale. Minulý rok bol hlavným organizátorom práve náš Etihad Airways. Na tomto podujatí sa v Abú Dhabí zišlo až 24 mužstiev z aeroliniek z každého kontinentu,“ opísal futbalové skúsenosti S. Moravčík, ktorý počas študentského života hrával futbal za rodné Bošany. „Samozrejme, futbal nehrávame na profesionálnej báze, ale len na amatérskej úrovni. Som členom oficiálneho tímu našej spoločnosti Etihad Airways, dokonca máme vlastného trénera, pravidelne tréningy, miestne i medzinárodne turnaje (v Taliansku, Turecku, Portugalsku). Momentálne je v arabskom svete ramadán a počas tohto obdobia sa v krajine odohrá množstvo turnajov. Naposledy sme skončili na druhom mieste na jednom z najprestížnejších ramadanových turnajov v Abu Dhabi,“ opísal S. Moravčík, ktorý si pochvaľuje aj futbalové prostredie. „Keďže v Abú Dhabí sú cez leto obrovské horúčavy, trénujeme v neskorých večerných hodinách. Dokonca posledný futbalový turnaj sme odohrali v klimatizovanej nafukovacej hale a tiež oproti normálnemu veľkému futbalu je rozdiel v tom, že sa hrá systémom šesť hráčov v poli plus brankár. Spoločnosť Etihad Airways je zároveň hlavným sponzorom futbalistov Manchester City a rovnako ako oni, aj my máme svoje sady dresov a zabezpečenie tréningových pomôcok je na veľmi vysokej úrovni.“
Butler Stanislav Moravčík. (zdroj: ARCHÍV S. M.)Motivovaní prémiami
Síce hlavnou pracovnou náplňou je u Stanislava Moravčíka funkcia Butlera (stará sa o hostí v lietadle počas dlhých a náročných letoch), no letecké spoločnosti motivujú svojich zamestnancov aj benefitmi. „Futbalové turnaje sú medzi leteckými spoločnosťami mimoriadne obľúbené a zaujímavé. Aj preto za jednotlivé výhry na turnajoch dostávame špeciálne finančne ohodnotenie. Zväčša prvé tri mužstvá získajú okrem pohára a medailí i finančné prémie.“
Trénujú v Spojených Arabských Emirátoch
Byť celé dni v lietadle je veľmi náročne, no Moravčík sa snaží pravidelne chodiť na tréningy tímu. „Keď akurát nelietam, vždy idem na tréning. Snažíme sa medzi sebou prispôsobovať si lety podľa toho, kedy hráme, aby sme boli v plnej sile. Momentálne pôsobím ako butler na najväčšom komerčnom lietadle Airbus 380 s celkovou kapacitou 498 pasažierov. Náplň mojej prace spočíva o starostlivosť o VIP pasažierov v rezidencii, ktorá je súčasťou našej prvej triedy. Rezidencia je prakticky luxusný apartnám s obývačkou, kúpeľnou so sprchou a spálňou. Starám sa nielen o VIP pasažierov, ale som aj ich osobný asistent, keďže priamo z lietadla vieme zariadiť limuzínu, objednať hotel, ale objednať lístky na rôzne podujatia a podobne. V prípade, že nemáme VIP pasažierov na palube, tak pracujem ako manažér v prvej (najvyššej) triede. Síce v tejto spoločnosti pracuje viacero slovenských letušiek a stewardov, no na tejto pozícii som jediný zo Slovenska. Väčšinou tak lietam prevažne do Austrálie (Melbourne, Sydney) alebo do Londýna a New Yorku. Ide spravidla o štyri až päťdňové turnusy, no vždy sa po nich vraciam späť do Abú Dhabí.“
Aký je život v Abú Dhabí? „Je to poriadne horúci život. Už som tam dva a pol roka a už viem, na čo si mám dať pozor, predsa ide o moslimskú krajinu, kde platia iné zákony ako u nás. Jediným problémom sú ale dosť vysoké horúčavy. Cez leto presahujú teploty vysoko cez 40 stupňov. Všetky priestory sú klimatizované, dokonca aj naše tréningové ihriská. Pri bazéne alebo v mori sa to ale všetko dá vydržať.“
Radosť z víťazstva bola veľká. (zdroj: ARCHÍV R. M.)Bojí sa výšok
Síce S. Moravčík už takmer desať rokov pravidelne lieta leteckými spoločnosťami, pohľad z výškovej budovy mu ale naháňa strach. „Je to obrovský paradox, pretože strašne sa bojím výšok. V tom lietadle to tak necítite, ale keď vyjdem niekde, napríklad na dvanáste poschodie a pozriem sa dole, nie je mi všetko jedno,“ pridal s vážnym hlasom S. Moravčík.
Letoviská dobre pozná
Za desať rokov praxe už ako tak pozná jednotlivé veľkomestá. „Spravidla po prílete sme jeden celý deň na tom mieste, a vtedy keď neoddychujeme, tak zájdeme do mesta. Hlavne na začiatku sa mi stávalo, že som nespal i 36 hodín, pretože som si chcel pozrieť Manhattan či iné pamiatky. Som veľký fanúšik nie len futbalu, ale športu ako takého. Napríklad v Toronte som si nenechal ujsť zápas NHL s našim obrancom M. Marinčinom, v Melbourne na Australian Open som bol povzbudiť našich tenistov – D. Cibulkovú, D. Hantuchovú a M. Kližana. Keď prídem do novej destinácie, tak moje prvé kroky vedú na miestny futbalový štadión a až potom na ostatné pamiatky. Navštívil som futbalové chrámy Arsenalu Londýn, Manchestru United, Realu Madrid, FC Barcelony, AC/Inter Milána, Bayernu Mníchov a dokonca i slávnu Maracanu,“ vyratúval S. Moravčík.
Cestovanie je hobby
Mladík z Bošian cestuje po svete, vidí veľkomesta, aké má ďalšie hobby? „Mojím hobby je cestovanie. Teraz však cestujem do veľkomiest, a preto v čase voľna rád chodievam objavovať nepoznané do Ázie alebo Južnej Amerike, kde som si naposledy urobil peknú dovolenku. Do týchto kútov príliš často nelietame, a keď už tam človek zájde, tak už si tam chce viac toho popozerať. Aj preto som v Južnej Amerike strávil veľa času,“ dodal Moravčík, ktorý si plní svoje sny. „Mojim veľkým snom bolo vidieť všetkých sedem divov sveta naživo, čo sa mi aj podarilo v minulom roku. Teraz mám pred sebou ambíciu navštíviť Himaláje a vyjsť do základného tábora Mt. Everestu vo výške 5364 m nad morom. Už sa na to momentálne i pripravujem, ide o 12-dňový výstup, no najskôr sa musím aklimatizovať. Pôvodne už tento rok sme sa mali s kamarátom na túto cestu vypraviť, ale nevyšlo to. Teraz som však pevne odhodlaný, že na budúci rok sa tam isto dostaneme.“
Stanislav Moravčík a legenda talianskeho futbalu – Paolo Maldini. (zdroj: ARCHÍV S. M.)Talianska futbalová hviezda
Ako butler vo VIP priestoroch postretal Stano Moravčík mnoho známych ľudí. „V doterajšej mojej kariére som mal najväčší zážitok zo stretnutia s Paolom Maldinim – bývalým vynikajúcim talianskym futbalistom. Neskutočne milo ma prekvapil, zhovárali sme sa dobrých tridsať minút, nakoniec som sa s ním i odfotil. Bol to pre mňa, ako futbalistu, neskutočne silný moment. Ja som ho bral ako hviezdu, legendu, a on bol pritom veľmi milý a skromný,“ opísal stretnutie Stanislav Moravčík, ktorý však najviac sprevádzal anglických futbalistov. „Letel som s legendou Liverpoolu Ianom Rushom, ale bolo cítiť, že Angličania sú zväčša chladný a odmeraný a on bol presne jeden z nich. Možno si ale chcel len chrániť svoje súkromie, aby ho nikto z pasažierov neotravoval. A keďže austrálsky tím Melbourne City sponzoruje Etihad Airways, tak som stretol i celé ich profesionálne mužstvo, či Damiena Defoea, ktorý hrával v anglickej Chelsei. Niektorí kolegovia sa pochválili, že leteli s Messim, Ronaldinhom, či Djokovičom, no ja som ešte také šťastie nemal. Dokonca s nami letela i speváčka Rihanna alebo kapela Coldplay, ale tých mal na starosti môj kolega. Mal som ale šťastie na rôzne indické herecké hviezdy, či nejakého koréjskeho svetoznámeho huslistu. Síce som ich absolútne nepoznal, ale ľudia na okolí z nich šaleli..,“ dodal na záver s úsmevom na perách Stanislav Moravčík.
