Mike Parker´s Trio Theory je trojica hudobníkov z USA a Poľska, ktorá predviedla v topoľčianskom podchode neopakovateľnú hudobnú šou. O jej pôsobení sme sa v krátkosti porozprávali s frontmenom Mikom Parkerom.
Toto je vaše druhé vystúpenie v topoľčianskom podchode. Ako ste objavili toto miesto?
- Na Slovensku sme hrali už mnohokrát, vo viacerých mestách. Myslím, že mi to tu bolo odporúčané jedným vlastníkom klubu. Nie som si už istý, bolo to nejako takto.
Ako práve vyzerá vaše aktuálne turné?
- Na jar sme mali skutočne veľké turné. Odohrali sme asi štyridsať koncertov v dvanástich krajinách, takže to bolo celkom dlhé.
To však skončilo na konci mája, takže toto je v skutočnosti prvý spoločný koncert za šesť týždňov. Teraz hráme len tento víkend, čiže dnes a zajtra v Kremnici, takže máme taký krátky slovenský víkend.
Po Kremnici máte ako kapela mesačnú prestávku. Máte pripravené ďalšie plány?
- Áno, všetci hráme v ďalších rozličných kapelách. Ja v skutočnosti hrám ešte v rockových kapelách s kamarátom z New Yorku.
Pred pár týždňami sme hrali aj tu, bola to kapela Nat Osborn Band. Slawek v nej niekedy hrá tiež. Takže áno, ako Trio máme prestávku, ale stále sme zaneprázdnení.
Získali ste v tomto čase nejaké zaujímavé skúsenosti alebo objavili niečo nové?
- Vždycky je tu niečo nové. To vieš, každá situácia je unikátna. Myslím tým zvuk, ľudí, určité postoje.
Toto miesto je unikátne kvôli priestoru. Je to v podstate tunel a zvuk je tu naozaj divoký, takže sme s tým museli trochu niečo urobiť. Publikum bolo skvelé, takže sme si to užili.
Ste známi ako džezmeni, máte jasnú definíciu svojho hudobného štýlu?
- Myslím, že väčšina ľudí to identifikuje ako džez kvôli akustickým nástrojom ako kontrabas a saxofón. Samozrejme, nie je tu spev, ale je tu improvizácia. Vďaka týmto veciam mnoho ľudí povie, že áno, je to džez.
Ale v mojej mysli je to zmes mnohých rozličných vecí. Vieš, používam mnoho vplyvov z rockových kapiel, potom z klasickej hudby, takže je to skutočne veľký mix mnohých rozličných vecí. Dúfam, že vzniká niečo unikátne.
Spomenuli ste pôsobenie aj v ďalších kapelách. Ako to vyzerá s vašou organizáciou? Je to náročné?
- Áno, je to veľmi náročné. Je to náročné všeobecne, byť v pozícii a organizovať turné, pretože situácia je zložitá s koordináciou klubov. Je naozaj ťažké nájsť kluby, ktoré sú blízko seba.
Jeden preferuje piatok, druhý zas utorok, vieš, je to aj o peniazoch. Je to ako veľké puzzle (smiech). Je to ťažké, ale musíme to robiť.
Počul som, že ste študovali aj psychológiu. Videli ste v nej nejaké prepojenie s hudbou?
- Áno. Všeobecne povedané, hudba je ako priama cesta, ktorá komunikuje k emóciám. Nie je tu rečová bariéra, je to priame. Ľudia z odlišných kultúr dokážu rozumieť hudbe v rovnakom zmysle.
Takže si myslím, že je to naozaj spojené s psychológiou, pretože pracuješ s ľudskými pocitmi. Je to o kompozícii, pretože myslím na psychológiu ľudí a ich očakávania. Chcem ich prekvapiť a možno šokovať.
Teraz žijete v Krakove.
- Áno.
Prečo práve Krakov?
- Pretože to mesto milujem (smiech). Mám ho vážne rád.
Učíte sa aj poľštinu?
- Áno učím, je veľmi náročná (smiech).
Vidíte rozdiel medzi európskym a americkým džezom?
- Vidím. Džez vznikol v Amerike, ale s postupom času má aj európsky vplyv. Európsky džez je, myslím, viac ovplyvnený európskou klasickou hudbou, je silnejší, menej bluesovo orientovaný. Ten americký je orientovaný viac práve na ten blues. Je v tom trochu odlišné cítenie.
Máte nejaké špeciálne plány na leto a blízku budúcnosť?
- Hrám mnoho koncertov (smiech), takže to je leto. Budúci týždeň idem do Talianska kvôli festivalu, potom na dva dni do Českej republiky, to je Bohemian Jazz Festival. Je to dosť koncertov. Je to dobré a teší ma to.
TIBOR HABO
