BÁNOVCE. Magistrát Bánoviec nad Bebravou sa rozhodol pri príležitosti 785. výročia prvej písomnej zmienky zdigitalizovať mestské kroniky.
Vďaka tomuto kroku budú do nich môcť ľudia nahliadnuť z pohodlia svojho domova.
Pramene siahajú až do 16.storočia
S myšlienkou zdigitalizovať kroniky prišiel zástupca primátora mesta Peter Bulík. S nápadom zdigitalizovať kroniky sa zaoberal odvtedy, odkedy sa začali používať počítače. „Akosi však túto tému predošlí primátori nášho mesta nepovažovali za tému dňa, nerezonovala tak intenzívne. Teraz, z pozície zástupcu primátora, sa mi táto myšlienka presadzovala jednoduchšie,“ prezradil s tým, že podklady sa mu podarilo získať z topoľčianskeho archívu, múzea v Trenčíne a z mnohých ďalších zdrojov.

Fragment z mestskej kroniky
Júna 30=ho prišol chír tojest 1.vi telegram že na Francz Ferdinand i jeho pani Zsofiu zákernickim spósobom, v Sarajevo počas navštevi, najprv iduc na Mesky dom z Bombov iduc ale odtial Princíp jeden loter žiak Gimnazista z Bronving revorvehra zastrelel,na každeho dal jednu ranu, a obidvoch hnet usmrtel, Dla višetruvania vražedlni plan bol usnuvani v Srbsku na zaklade toho naša diplomatia žadala skrz našu vrchnost višetruvanie a viňnici žebi boli trestani kčomu sa Srbska vlada zdrahala, načo bol poslani 27 Jula ultimatum znejuci na 24. hodin. ked ale nedala vlada Srbska odpoved Monarchia odkazala vojnu, všeobecna Mobilizatia atak behom 24 hodin naši verny Synje narukuvaly do Vojni, Narukuvaly šetci vojáci až po 42=hí rok, nie ináč boli mladici regruti povolaní predčasne Augusta 26.=ho narukuvanie sa stalo najvatšom porátku do jednoho chlapa
Zhromaždiť sa podarilo informácie z jednej najstarších mestských kníh na Slovensku a to z Bánovskej mestskej knihy založenej v roku 1577, ktorá však obsahuje prepisy z iných listín už od roku 1551 a až do roku 1719.
Pomohli aj dokumenty uložené na farskom úrade
Samotné zdigitalizované kroniky mapujú obdobie od polovice 16. storočia takmer do prvej polovice 18.storočia. „Za obdobie od roku 1719 do roku 1900 zatiaľ nemáme k dispozícii kroniky, keďže povinnosť viesť kroniky štát uložil obciam a mestám až niekedy okolo roku 1920. No a keďže v Bánovciach bol múdry richtár Jozef Janáč, máme kroniky vedené od roku 1900, prakticky až do súčasných dní, a to s veľmi malými výpadkami, sem-tam rok, kedy asi kroniku pozabudli spísať. Obdobie rokov 1719 – 1900 je nejakým spôsobom pokryté v iných listinných dokumentoch, najčastejšie v tzv. kanonických vizitáciách, ktorých kópie sa pokúsime získať v spolupráci s farským úradom v Bánovciach,“ prezradil Bulík.
V kronikách možno nájsť množstvo zaujímavých záznamov.
„V kronike sa napríklad spomína dostavanie domu spisovateľa Janka Jesenského, ktorý v Bánovciach žil približne deväť rokov, záznam o predaji bánovského panstva, čo je v prirovnaní, akoby si dnes niekto kúpil okres Bánovce. Nechýbajú záznamy o stavbe železnice v Bánovciach. Osobitný nádych má zápis o atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda d´ Este v Sarajeve a o začiatku prvej svetovej vojny.
Zrealizovanie projektu bolo prekvapivo lacné, stálo iba 395 eur. Kroniky budú zverejnené podľa Bulíka na stránke mesta v dohľadnom čase. Po administratívnom vybavení formalít ohľadom autorských práv, by sme verejnosti radi sprístupnili aj ostatné publikácie, ktoré sa podarilo Petrovi Bulíkovi počas jeho pátrania získať.