TOPOĽČANY. V minulosti sa v topoľčianskej hypobarickej komore testoval lekársky prístroj pre nemocnicu v Andách. S jej ďalším netradičným využitím prišiel Adam Zmajkovič, absolvent Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci svojej rigoróznej práce tu v sobotu 29. júla testoval vplyv hypobarického prostredia na kognitívne schopnosti dospelých.
Záchrana života v horách
„Sú následky, ktoré spôsobuje nadmorská výška na fyzickú výkonnosť a fyziológiu človeka,“ vysvetľuje Zmajkovič poukazujúc na výškovú chorobu spôsobenú nedostatkom kyslíka v riedkom vzduchu.
„Náš experiment postihuje psychicko-mentálnu stránku. Schopnosť reakcie, rozhodovania, anticipácie a správneho pozorovania sú dôležitým faktorom pri pohybe v horách a vysokých nadmorských výškach. Vedieť predvídať reakcie ľudského tela v takomto prostredí môže zachrániť nejeden život,“ dodáva Zmajkovič. Výsledky jeho výskumu teda prinesú nové poznatky aj odboru psychológie. Využiteľné sú ale najmä v športoch ako turistika, lyžovanie, či horolezectvo.
V určitých výškach bolo veselo
Vzorku pre jeho výskum tvorili spolupracovníci a študenti, prevažne športovci s dobrými predpokladmi pre zvládanie vysokohorských podmienok. Pri realizácii Stroopovho testu – jedného z najznámejších a najpoužívanejších psychologických testov na pozornosť, sa všetci výborne zabavili. Interiér komory je totiž počas prevádzky monitorovaný kamerou a mikrofónom. Dovnútra vidí a počuje nielen obsluha mimo kamery na monitore, ale i obraz a zvuk sú nahrávané na pamäťové médium. Zúčastnení boli rozdelení do dvoch skupín. Všetkým bolo teda umožnené pozorovať a komunikovať so skupinou podrobujúcou sa testu.
Topoľčany pomohli nemocnici v Andách. Prečítajte si, ako sa to podarilo Čítajte Test kognitívnych schopností absolvovali vo výškach 3000, 4000, 5000 a 6000 m. n. m. Tí najodvážnejší vystúpili až do výšky 7000 m. n. m. Svoje dojmy po výstupe nám prezradil Tomáš Janšík: „Človek tam má najmä od 5000 m. n. m. naozaj zmiešané pocity. Celkovo mu je do smiechu do takých 6000 metrov. Od 6000 do 7000 metrov už prestáva vnímať, chce sa mu strašne spať a nie je schopný v podstate ani stáť poriadne na nohách, nie ešte sa zamýšľať nad tými psychologickými testami, ktoré sa realizovali.“
Adaptácia organizmu
Miloslav Lisý, jaskyniar a vysokohorský turista, ktorému trvalo zostrojiť hypobarickú komoru viac ako 10 rokov, je stále novými možnosťami využitia nadšený. Podľa neho však zostáva otázne, ako pozornosť ovplyvňuje čas strávený v komore potrebný na adaptáciu organizmu: „Pri takýchto krátkodobých pobytoch by bolo vhodné vyskúmať, či organizmus náhodou nemá nejaké rezervy. Keďže človek bol ešte pred pár minútami na normálnom tlaku a odrazu je v takýchto výškach. Pri reálnej ceste do hôr má zase organizmus čas sa zadaptovať.“
Výsledky teda môžu byť lepšie ako by boli, keby do tých hôr išiel pomaly, ale môžu byť aj horšie. „Ale skôr mám pocit, že je to ako keď človek príde k úrazu – pomerne dlhú dobu necíti bolesť, do krvi je vyplavený adrenalín a stresové hormóny. Je dosť možné, že toto spadá pod to isté. Organizmus zrazu zisťuje, že krv nie je z nejakého neznámeho dôvodu dokysličená a zapojí všetky možné rezervy aby mohol uvažovať a riešiť situáciu, pretože sa cíti ohrozený,“ dodáva Lisý.
Hlavným účelom využitia hypobarickej komory sú aklimatizačné pobyty horolezcov a vysokohorských turistov. Okrem otestovania svojej odolnosti voči hypoxii sa aklimatizáciou zvyšuje šanca na úspech expedície. Simulovaný výstup do extrémnych nadmorských výšok navyše predstavuje aj vynikajúcu adrenalínovú zábavu.
