Každé mestečko, či dedinka má svoje príbehy či legendy, ktoré všetci poznajú, väčšina im verí, no ich základ nie je príliš založený na realite. Výnimkou nie je ani náš región. Preto sme pre vás zozbierali niekoľko príbehov, v ktorých vám vysvetlíme, čo je pravda, a ktoré povesti treba brať s rezervou.
Únosy bielou dodávkou
– Začiatkom roka 2011 boli celé Topoľčany doslova na nohách. Po sociálnych sieťach totižto kolovali fámy o tom, že po meste jazdí biela dodávka a unáša dievčatá. Dôvodom mal byť nelegálny trh z ľudskými orgánmi.
Na tejto fáme však bolo pravdivé asi len to, že v Topoľčanoch skutočne jazdia biele dodávky. Ako vtedy uviedla nitrianska policajná hovorkyňa Renáta Čuháková, polícia preverila výpovede dvoch dievčat, ktorým sa stalo, že v ich blízkosti zastavila biela dodávka, k fyzickému ani slovnému kontaktu však nedošlo.
Aj vďaka všeobecnej panike, kedy sa mnohé mamičky báli posielať svoje deti samé do školy, nasadila polícia vyšší počet hliadok v podvečerných hodinách.
V Tribečskom pohorí záhadne miznú ľudia
– Na vzniku tejto legendy má veľký podiel kniha Trhlina od Jozefa Kariku, ktorý sa v svojom diele zaoberá zmiznutiami ľudí v Tribečskom pohorí. Množstvo ľudí však zabúda, že ide o hororový príbeh so sci-fi prvkami a nejde o prerozprávanie skutočných udalostí.
Pukliny, prepadliská a jaskyne sú v Tribečskom pohorí rovnako zastúpené ako v iných horstvách. V oblasti Zoborského masívu je niekoľko menších jaskýň a dier (napríklad známa Svoradova jaskyňa). V okolí Žirian a samotného vrchu Žibrica, kde je veľký kameňolom, boli pri ťažbe objavené dutiny s prepadliskami a s krásnymi kryštálmi kalcitu, ktoré boli pri odstreloch znovu zasypané. Nechýbajú ani jaskyne.
V granitoidnom jadre Veľkého Tribeča nad Dekanovou chatou a chatou Petráška je dosť dier a škrap, kde miznú a po niekoľkých sto metroch sa znovu objavujú príležitostné potôčiky. Hlavne na jar pri topení snehu, alebo po veľkých dažďoch, kedy je tam veľmi šmykľavo.
Najviac jaskýň a prepadlísk s neraz viac ako 10 metrovou hĺbkou je v severnej a severovýchodnej časti pohoria, nad Veľkými Uhercami a v okolí Skycova a Píly. Je to, napríklad známa Dobrotínska alebo Jazvínska jaskyňa. Jaskyne a prepadliská sa v Tribeči začali systematicky skúmať a mapovať až po druhej svetovej vojne. Avšak mapovanie ešte nebolo ukončené rovnako ako v iných pohoriach.
V Tribečskom pohorí je teda dostatok miest, kde sa môže neskúsený turista stratiť, či dokonca zmiznúť. Ale to sa môže stať v podstate hocikde...
Takmer nereálne je však to, aby niekto v pohorí blúdil tri dni a dve noci, pokiaľ netrpí nejakou telesnou, či duševnou chorobou.
Pohorie je relatívne úzke, stačí vyliezť na hrebeň a po 3 – 4 hodinách chôdze, či sa vydáme smerom na Požitavie alebo na Ponitrie, prídeme do naj-bližšej obce. Pohorie križuje veľa ciest nielen v centrálnom masíve ale aj v okrajových častiach.
Podzemný tunel až na Topoľčiansky hrad
– Túto legendu pozná snáď každý Žochár. Podzemný systém mesta začal vznikať v 12. až 13. storočí pod meštianskymi domami. V tom období bola podzemná pivnica v meštianskom dome považovaná za štandard, keďže sa používala na dlhodobejšie uchovávanie potravín. V druhej polovici 16. storočia, po dobití Ostrihomu Turkami, sa mešťania začali obávať o svoje životy a majetky. Preto možno predpokladať, že sa výstavba podzemných priestorov zintenzívnila. Časť pivníc mohli dokonca mešťania prepojiť, čím vznikli podzemné chodby. Keďže topoľčianske námestie má tvar štvorca a domy boli a sú na jeho okrajoch, pivnice vznikali smerom ku kostolu, alebo opačným smerom – do uličiek.
Mesto je preto podmínované takýmito chodbami, čo dokázal aj minuloročný objav podzemného priestoru na námestí. Bohužiaľ, žiaden väčší výskum sa nekonal a podzemné priestory neboli dodnes podrobnejšie preskúmané, aj keď príležitosti tu boli.
Existencia chodby smerujúcej do Tovarníckeho kaštieľa, či dokonca na Podhradie je však nanajvýš nepravdepodobná. Aj dnes by bol takýto projekt mimoriadne náročný, nieto ešte pred niekoľkými stovkami rokov. Zároveň si treba uvedomiť, že na takýto projekt nebola v našom regióne potrebná pracovná sila. Existovať mohli únikové chodby za topoľčianske hradby, no niekoľkokilometrový tunel je takmer vylúčený.
Ak však chcete aspoň nakuknúť do podzemného systému mesta, nie je problém. Napríklad koncertná sála pod radnicou, či viaceré pohostinstvá sídlia v starých meštianskych pivniciach. Tieto priestory sú pochopiteľne prerobené a zmodernizované, no ich základné proporcie sa zachovali.
Zjavenia a púte
– Ku každému regiónu patria aj príbehy o zjaveniach, či mystických zážitkoch. V archívoch četníkov, ktorí pôsobili v Krušovciach sa dodnes zachoval záznam z 28. júna 1947 v obci Tvrdomestice, kde sa na základe tvrdenia svedkov zjavila Panna Mária. Udalosť spôsobila každomesačné púte za účasti pomerne značného množstva ľudí. K týmto udalostiam sa pochopiteľne musela vyjadriť aj cirkev, no vizionári cirkevných predstaviteľov nepresvedčili a bolo vydané odporúčanie, aby ľudia na toto miesto nechodili. Nástup komunizmu dal za zjaveniami definitívnu bodku.
Legenda sa tiež viaže k jednej zo štyroch z prícestných kaplniek, ktorú v roku 1634 nechala postaviť grófka Katarína Forgáčová rodená Pálffyová. V tej, ktorá kedysi stála pri dnešnej strednej zdravotníckej škole sa nachádzala socha Sedembolestnej Panny Márie.
V roku 1802 topoľčiansky richtár Šuchman usporiadal veľkú oslavu, na ktorú okrem stoličných pánov a úradníkov pozval aj závadského farára Jána Andrejkoviča. Ten sa z oslavy vybral domov na koči, no bola už tma a snežilo. Keď sa dostal ku kaplnke, kde bola umiestnená socha, kone zastali a ani na naliehanie kočiša sa nechceli pohnúť ďalej. Kočiš vraj videl stáť pred koňmi ženu oblečenú v bielom, ktorá vyšla z kaplnky. Farár zobral kočišovi bič a zasiahol tajomnú pani. Na druhý deň bolo vidieť na ľavom líci sochy krvavú čiaru, ktorá je na nej dodnes.
Chýr o tejto udalosti sa čoskoro rozšíril po celom okolí a do Topoľčian začali smerovať zástupy pútnikov.
Kardinál Ján Sczitovszky v roku 1854 sochu posvätil, korunoval a osobitným dekrétom vyhlásil kostol za mariánsku svätyňu. O takmer dvadsať rokov už do mesta putovalo až 30-tisíc ľudí. Socha Sedembolestnej sa dlhé roky nachádzala na oltári v topoľčianskom kostole. Počas poslednej rekonštrukcie však bola premiestnená z praktických dôvodov do lode kostola. V roku 2006 sa ju podarilo zreštaurovať.
Dnes už sa dá ťažko oddeliť fakty od legiend. No pravdou je, že vtedajšie udalosti museli mať veľký vplyv na vtedajších obyvateľov mesta, keďže tradícia topoľčianskych pútí vydržala až dodnes.
Autor: Miroslav Gulika st.
