Dalibor Bajzík je spätý s jacovským futbalom. V tomto mužstve až na pár výnimiek strávil podstatnú časť svojho futbalového života. Okrem pôsobenia v Jacovciach odohral niekoľko sezón i v Rakúsku a pod vedením Mariána Novotného to skúšal aj v Topoľčanoch. Momentálne je v Jacovciach najstarším hráčom.
V druhom kole Slovenského pohára ste narazili na Spartak Trnava. Čo pre vás osobne znamenal tento zápas?
– Priznám sa, že pred zápasom som bol trocha nervózny, ale na druhej strane som si tiež povedal, že aj oni sú len ľudia. Chceli sme to uhrať najlepšie ako sme mohli, i keď sme dobre vedeli, že nás nečaká nič jednoduché. Chlapci sa v kabíne tešili na tento zápas, išli sme s úsmevom do toho, ale Trnava nám jasne ukázala, aký je rozdiel medzi piatou ligou a najvyššou súťažou. A to ešte nechcem pomyslieť na Európsku ligu, tam už to tempo musí byť priam neuveriteľné.
Na štadión prišlo cez 1300 divákov. Ako sa hrá pred takouto kulisou?
– Bol to fantastický pocit, keď som videl toľko ľudí na okolo. Viem, že ja takéto niečo ako hráč už nezažijem, tak som si užíval celý zápas, i keď s narastajúcim skóre nám to príliš na pohode nepridávalo. Avšak, som rád, že sme sa prebojovali do druhého kola pohára a prišla ku nám Trnava. Cez týždeň som mal dokonca i sen, že to dokážeme, ale sny sa nie vždy vyplnia. Týždeň pred zápasom som sa prebudil s tým, že sme porazili Trnavu, no už od úvodných minút na ihrisku som sa rýchlo spamätal, že síce to bol pekný sen, ale iba sen... Pred zápasom som sa bál iba toho, aby sme nedostali vysoký debakel. Bohužiaľ, dostali sme až desať gólov, z toho hádam štyri až päť padlo po našich hrubých a zbytočných chybách.
Pohárový sen končí, začína vám piatoligová sezóna, na úvod odohráte dva zápasy na ihriskách súperov...
– V Jacovciach sme absolvovali výbornú prípravu, generálku pred prvým kolom sme absolvovali proti Trnave. To si hocikto z piatej ligy nemôže povedať, a preto si myslím, že nám to môže iba pomôcť. Teraz ideme hrať s tímami, ktoré sú na rovnakej úrovni ako my, a keď sa my vyvarujeme chýb, v oboch zápasoch môžeme byť úspešní.
Piata liga bude od novej sezóny iba trinásťčlenná. V čom vidíte problém, že kluby sa odhlasujú zo súťaží?
– Problémom sú hráči, ktorých je málo. Po obciach sú značne úzke kádre, často vidím na súperových lavičkách jedného, maximálne dvoch náhradníkov. A keď traja hráči v prestupovom období skončia, tak ich nemá kto nahradiť. Už teraz je vidieť, že mladí hráči jednoducho nemajú záujem o športovanie. Sám som zvedavý, ako budú súťaže vyzerať o desať rokov... Súčasná piata liga Stred je výbornou súťažou, stretávame sa s kvalitnými nitrianskymi tímami, ktoré majú v kádroch kvalitných hráčov. Bojím sa však, čo nastane teraz, keď až tri kluby z nášho okresu sa odhlásili z piatej ligy.
V Jacovciach ste najstarším hráčom, ako treba motivovať mladé talenty?
– Tie sa motivujú len veľmi ťažko. V prvom rade musí mať hráč záujem a ak to robí na silu, potom to vidieť aj v samotnom prístupe. Táto generácia je až príliš urážlivá. Každý má svoju hlavu a nedá si poradiť, vysvetliť. Keď som prišiel ja ako sedemnásťročný dorastenec do seniorskej kabíny, tak som ticho v kúte sedel a všetkým som vykal. A teraz... niektorí dokonca čakajú, že im pozbieram lopty alebo odnesiem bránku. Aj takéto situácie som už zažil. Mladým chýba rešpekt a úcta. Ja osobne hrám futbal pre zábavu, a tak by to malo byť u všetkých.
Momentálne máte 41 rokov, dokedy vás budeme vidieť na futbalových trávnikoch?
– Pokiaľ sa mi budú vyhýbať zranenia, tak aj naďalej budem hrávať. Mám síce menšie problémy s lýtkom, bolí ma čoraz viac, a tiež aj v tomto zápase s Trnavou som si ho natiahol, ale verím, že sa dám rýchlo dokopy.
Ako je to u vás s regeneráciou? Čo najlepšie pomáha?
– Mne jednoznačne pomáha biele víno. Pohárik vínka ma rýchlo zregeneruje a na druhý deň som pripravený opäť podať svoj optimálny výkon.
