Četnícka stanica v Klátovej Novej Vsi bola zriadená 1. augusta 1921 a postupne do roku 1937 umiestnená v troch rôznych budovách. Od roku 1921 do roku 1945 stanici velilo 9 veliteľov stanice 33 členom mužstva.
Trampoty s pytliakmi
Pár dní po zriadení stanice četníci na obchôdzke lesom narazili na skupinku troch pytliakov, ktorí boli ozbrojení vojenskými puškami. Četníci ich z úkrytu prekvapili a strážmajstrovi sa podarilo jedného z pytliakov odzbrojiť. Počas prenasledovania ďalších dvoch sa však strážmajster dostal na nekryté miesto a videl ako jeden z pytliakov na neho mieri. Život mu zachránil kolega, ktorý začal strieľať na mieriaceho pytliaka a tým mu zabránil ohrozovať strážmajstra. Pytliak nakoniec tiež odhodil zbraň a všetci traja utiekli do hustého porastu, kde sa im ich četníci stratili. Pytliakov však poznali a hneď na druhý deň, pri domovej prehliadke jedného z aktérov našli ďalšiu loveckú zbraň, pištoľ a viac ako 12 kg streliva. Tento pytliak bol následne odsúdený na 3 mesiace väzenia.
Topoľčianske mestské legendy: Únosy v dodávke i miznúci ľudia v Tribečskom pohorí Čítajte Veľmi podobný prípad riešili aj o tri roky neskôr, v novembri 1924. Lesný hájnik v sebaobrane vážne postrelil ďalšieho pytliaka, ktorého previezli so zranením do topoľčianskej nemocnice, kde zraneniam podľahol. K objasneniu prípadu a prestrelke sa však nechcel vyjadriť, len priznal, že bol v lese a bol ozbrojený.
8. decembra 1924 obyvateľov Janovej Vsi vystrašila silná detonácia, ktorá rozbila okenné tabule na niekoľkých domoch. Detonáciu spôsobil obyvateľ tejto obce a pri domovej prehliadke sa u neho našiel dynamit, ekrazitový náboj a zápalná šnúra.
Masaryk navštívil aj Topoľčany
Povšimnutia hodné boli vylúpenia ohňovzdorných pokladní Potravného družstva v Klátovej Novej Vsi a Úverného družstva v Krásne, pri ktorých zmizlo takmer 4 000 korún. Usvedčení boli štyria „lupiči pokladen“ z Klátovej Novej Vsi.
Lupičom sa nevyhlo ani také miesto, ako bol kostol v Krásne, ktorý vykradli 3. marca 1932. Ukradnuté dva pozlátené kalichy a jednu monštranciu našli o 10 dní v priekope pri Topoľčanoch.
Malý a tichý potôčik Vyčoma potrápil v rokoch 1925 a 1931 obyvateľov obcí, cez ktoré preteká. Veľká prietrž mračien spôsobila prívaly vôd z okolitých lesov, tieto vo veľmi krátkom čase naplnili potok a ten sa následne vylial v Klátovej Novej Vsi a aj v Janovej Vsi.
Potok bral všetko, čo mu prišlo do cesty, mostíky, chlievy a zaplavil aj domy. Veľká voda spôsobila veľkostatkárovi Edmundovi Neschnerovi škody na rozsiahlych kultúrach liečivých rastlín a zničila skleníky. Obciam Krásno a Turčianky v máji 1925 prietrž mračien a krúpy zničili úrodu na poliach, ktoré zaplavila vrstva bahna. V Turčiankach bola škoda vyčíslená na 25 000 a Krásne na 150 000 korún, ktoré boli len čiastočne kryté z poistenia. Mimoriadne tuhá zima v roku 1929 poriadne zdecimovala stáda muflónov v okolitých lesoch. Podľa záznamu v četníckom pamätníku prežili len najsilnejšie jedince.
Najviac informácií sa však týkalo oveľa významnejšej udalosti a to každoročných letných dovoleniek prezidenta Tomáša Garrique Masaryka v Topoľčiankach (Malých Topoľčanoch). Od roku 1923 do roku 1929 ich bolo šesť. Zakaždým musela byť stanica posilnená o 5 a neskôr až o 10 mužov, pretože miesto letného pobytu prezidenta bolo vzdialené len 26km.
Taktiež pán prezident chodil na výlety do okolitých lesov, vyhľadával osamelé hájovne ako boli Sliače, Železný dom a Vrchhora. So svojimi často významnými hosťami, diplomatmi, umelcami, trávil veľa času na hradoch Skýcov a Hrušov, kde sedeli za pekných letných večerov vonku pri ohni. V jeseni roku 1927 mu na loveckej chate Železný dom robili spoločnosť, okrem rodiny, aj ministerský predseda Antonín Švehla, minister zahraničia Dr. Eduard Beneš, veľvyslanec v Paríži Štefan Osuský a spisovateľ Karel Čapek.
Autor: Lucia Macalíková
