LUDANICE. V roku 2010 sa skupinka mladých ľudí, ktorí sa už predtým venovali šermu, rozhodla založiť spolok živej histórie Milites Nobiles so zameraním na územie dnešného Slovenska, ale aj Uhorska v druhej polovici 12. storočia. Nadšenci sa snažia prostredníctvom literatúry, nálezov a predovšetkým kontaktom s odborníkmi, dozvedieť čo najviac o živote na našom území v tomto období.
Začiatky neboli jednoduché, no dnes má skupinka množstvo priaznivcov a vystupuje so svojim programom v širokom okolí. Viac o Milites Nobiles nám prezradil jej zakladateľ Dávid Gregora.
Ako vaša skupina vznikla?
– Pôvodne som spôsobil v jednej topoľčianskej skupine, ktorá však fungovala viac rozprávkovým štýlom a históriu viac menej nereflektovala. Niektorí sme sa však chceli zamerať na čosi historicky vernejšie a hlavne sme sa chceli zúčastňovať podujatí, kde sú hromadní bitky a turnaje. Nakoniec sme sa asi štyria odčlenili a doteraz sme na Slovensku jediní, ktorí sa venujú dejinám Slovenska v 12. storočí.
Vo svojich predstaveniach sa snažíte rekonštruovať dvor nitrianskeho župana. Prečo ste si vyprali práve neho v tomto období?
– Bola to moja vízia, ktorá pramenila z toho, že väčšina ľudí má predstavu, že život Slovákov v Uhorsku bol iba o útlaku.
Opak je pravdou. Prichádzam na to, že maďarský útlak tu bol asi sto rokov a 700 rokov pred tým fungovala krajina ako multikultúrna spoločnosť. V našich vystúpeniach preto chceme poukázať, že na našom území existovala slovenská aristokracia, zemianska vrstva aj slovenské roľnícke obyvateľstvo. Napríklad v predstaveniach stvárňujem župana Lamperta z rodu Hunt-Poznanovcov, čo bol jeden z najvýznamnejších rodov slovenského pôvodu.
Potom sme mali aj pragmatické dôvody, keďže 12. storočie bolo v našich končinách priesečníkom medzi barbarskejšou dobou, keďže stále pretrvával zápas medi pohanskejšími tradíciami, ktoré sem doniesli Maďari a kresťanstvom, ktoré bolo na našom území zakorenené. Zároveň je 12. storočie začiatkom rytierskej epochy, kedy neboli ešte rytierske zásady pevne ukotvené a boj bol brutálnejší. Toto obdobie je teda priesečníkom starého a nového a dá sa v ňom ukázať veľmi veľa.
Minulý rok sme tiež začali s novým projektom. Otvorili sme projekt Donč, ktorý sa zaoberá slávnym Čákovským obdobím.
Zháňanie informácií, kostýmov a rekvizít určite nebolo jednoduché...
– V prvom rade sme si museli naštudovať veľa materiálov. Potom sme si museli vytýčiť míľniky – odkiaľ pokiaľ chceme byť doboví. Mohli sme sa uspokojiť len s pozerateľným minimom, ale nakoniec voľba padla na to, že pôjdeme úplne do hĺbky.
Začali sa ručne šiť kostýmy z dobových látok, dobových strihov. Dobová výstroj tiež striktne podlieha archeologickým nálezom z nášho územia. Takže všetky rekvizity, ktoré dnes prezentujeme sú v prevažnej miere repliky archeologických nálezov z nášho územia.
Zbrane si nechávame vyrábať u kováča z Čiech, ktorý je zároveň archeológ. Vyrába nám hlavne meče, keďže musia byť vyvážené, zodpovedať dobovým parametrom. Sekery, či kopije, sú jednoduchšie, nie sú vyvážené a dokáže ich urobiť aj kováč, ktorý sa na toto úplne nezameriava.
