Pred dvadsiatimi rokmi (+ 30.8.1997) odišiel do večnosti kanonik Ladislav Dorušák, ktorý za svoje takmer tridsaťročné pôsobenie zanechal v Topoľčanoch hlbokú stopu. Na človeka, ktorý bol známy bol svojim silným sociálnym cítením a vplyvom na spoločenský vývoj v meste dodnes mnohí Žochári spomínajú.
Problémy s komunistami
V dobe, kedy žil, to kňazi nemali ľahké rovnako ako celá katolícka cirkev. Ľuďom bol podsúvaný názor, že štát má nahradiť rodinu a Boh neexistuje. Párkrát spomínal, že ako mladý kňaz sa musel zúčastniť na komunistických oslavách Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR). Predniesol príhovor, na ktorý mu jeden kňaz povedal: „Ten smrad z tribúny bolo cítiť až sem,“ a svoj za príhovor sa veľmi dlho hanbil.
Život v Baťovej škole bol tvrdý, no študenti naň radi spomínajú Čítajte Ladislav Dorušák bol krátko po svojom vysvätení za kňaza vymenovaný za kaplána fary v Dunajskej Strede. Tá bola jeho prvým kňazským pôsobiskom.
Po roku pôsobenia v tejto farnosti sa z neho stalo výpomocný duchovný v Rači. Z knihy Štefana Kováča Kadiaľ ja idem, to je hlavná hovoril o tejto dobe takto: „Boli to hrozné päťdesiate roky. Povojnový boľševický režim nemal rád cirkev, ani kňazov nemiloval...“ V tejto farnosti sa mu stala aj veľmi nepríjemná udalosť s vtedajšou Štátnou bezpečnosťou (ŠtB). Dekana Horvátha, ktorý spolupôsobil s Dorušákom, zatkli kvôli tomu, že si istý pán uňho skryl vysielačku. Ten bol pracovníkom ŠtB. Mladý Ladislav sa dostal vtedy do veľmi nepríjemnej situácie. Poverený biskupom začal spravovať farnosť. Aj jemu samému o pár mesiacov hrozilo väzenie, lebo bol neprávom obvinený z kradnutia vína.
