TOPOĽČANY. Nič nie je nemenné. Aj názov nášho mesta a jeho ulíc sa postupne vyvíjal spolu so zmenami štátneho usporiadania na našom území.
Prvá písomná zmienka o meste Topoľčany pochádza z roku 1235, keď sa donáciou kráľa Ondreja II. dostali do rúk správcu kráľovských stajní Dionýza. Zároveň sa v listine opisuje chotár mesta, jeho hranice s inými chotármi. Najstarší latinský názov mesta Thapolchan zrejme vyjadruje prírodné podmienky v okolí ktorých Topoľčany vznikli. Tok rieky Nitry vytvoril vhodné podmienky na množstvo topoľových porastov, ktoré tu rástli.
Na prvej známej mape Uhorského kráľovstva, mape Lazara Rosettiho z roku 1528, sa mesto nenachádza. Z okolitých osídlení sú tu zobrazené, napríklad Dvorany, Oponice, Žabokreky, Michalov vrch. Kvôli tureckému nebezpečenstvu sa ale zakrátko začalo pracovať na ďalšej mape, jej vytvorením bol poverený Wolfgang Lazius. Mapa, ktorá bola vydaná v roku 1556 niesla názov Regni Hungariae descriptio vera (Pravdivý opis Uhorského kráľovstva). Podklady boli ale z väčšej miery čerpané od Rosettiho mapy. Na Laziovej mape sa Topoľčany už nachádzajú pod názvom Tapolchan.
Povinné pomenovanie názvov ulíc v Habsburskej monarchii ako prvá zaviedla Mária Terézia.
Názvoslovie ulíc a námestí v Topoľčanoch sa môže rozdeliť do piatich skupín :
- Obdobie do roku 1918. Z pochopiteľných dôvodov boli ulice pomenované po maďarsky.
- Obdobie 1918 – 1938. Obdobie Prvej česko-slovenskej republiky. Slovenský jazyk sa stáva spisovným jazykom, a preto nebol dôvod zachovávať maďarské názvy. Ulice po menách maďarských politikov boli premenované, ulice po geografických názvoch sa preložili do slovenčiny.
- Obdobie 1938 – 1945. Slovenský štát.
- 1948 – 1989. Komunisti pomenovali ulice po ruských generáloch, osobnostiach a udalostiach. Zároveň vzniká najviac ulíc kvôli výstavbe nových štvrtí.
- 1989 – súčasnosť. Obdobie po revolúcii.
Príbeh mesta Topoľčany: Premena z osady so sto domami na 20-tisícové mesto Čítajte Obdobie do roku 1918
Najstaršie názvy ulíc, ktoré môžeme doložiť, sa nachádzajú v pozemkových knihách, ktoré pochádzajú z roku 1854. Názvy ulíc v období do konca 19.storočia nesú mená hlavne podľa budov v meste, konania trhov. Na mape z roku 1894 máme doložené ulice : Námestia : Kispiacz tér – Malé tržné námestie, Vásártér ut – Trhová, Lóvásártér – Námestie s konským trhom, Marhavásártér – Námestie, trh s hovädzím dobytkom – na týchto uliciach sa konávali trhy, Főtér – Hlavné námestie.
Ulica, na ktorej bola Stummerovcami postavená nemocnica sa nazývala Korház utcza (Nemocničná), a tie na ktorých mali Stummerovci postavené hospodárske budovy Magtár ut. (sýpka), Major ut. (majer )
Morové stĺpy pripomínajú požiare i nájazdy Turkov Čítajte Žiadne ulice neniesli meno po významnej osobnosti, výnimkou bola iba Rákoczi utcza. František Rákoci (1676 – 1735) bol sedmohradský šľachtic, vodca posledného stavovského povstania.
Taktiež môžeme nájsť aj časť obce, ktorá bola obývaná Rómami – Czigány telép – cigánska osada. Nachádzala sa pri budove dnešnej plavárne.
