TOPOĽČANY. Sto odohraných predstavení bábkového predstavenia Baran Bé v podaní topoľčianskeho súboru Mierováčik svedčí o tom, že bábkoherectvo bolo v regióne kedysi obľúbené. Vedúcim, zakladateľom a aj hercom bol Rudolf Matejovič.
Odmenou bol detský smiech
„V časoch keď som viedol divadelný súbor bolo treba nájsť vhodnú partiu, ktorá si bola vedomá toho, že prísť do amatérskej činnosti boli galeje, pretože z museného čo nás živilo, sme prišli do chceného. A to chcené bolo zrazu veľkou zodpovednosťou, lebo sa nedalo ujsť z polovice.
Morové stĺpy pripomínajú požiare i nájazdy Turkov Čítajte Cesta sa musela prejsť do konca a nie vždy to bolo jednoduché a ľahké,“ zaspomínal si Matejovič. Odmenou však boli predstavenia, ktoré boli väčšinou určené pre deti.
„Vtedy človek rozoznal, čo je to úprimný smiech dieťaťa. Od chichotania až po hurónsky rehot. To vám povedalo, či to čo sme prinášali, bolo správne.“ Bábkoherci vďaka svojim predstaveniam Zlatá priadka, Žabka cárovná, či Baran Bé spoznali nielen Slovensko a Čechy, ale aj Slovákov v Maďarsku a Vojvodine.
Problémy so zamestnaním prispeli k rozpadu
„To boli nezabudnuteľné chvíle, pretože ľudia, ktorí tam žijú v prepojení na Slovensko sa správali takmer ako malé deti. V ich reakciách bola veľká úprimnosť, bez falše a to si priniesť domov bolo viac ako výplata,“ dodal Matejovič.
Rok 1997 však bol pre Mierováčik posledný. Na rozpade súboru sa podpísala ekonomická situácia, kvôli ktorej tri štvrtiny členov pracovali mimo Topoľčian. „Cesty do zamestnania a domov boli komplikovanejšie. Už to nemalo zmysel a neprinášalo radosť,“ prezradil Matejovič.
Viac o histórii bábkarstva sa dozviete na výstave Čaro bábkového divadla v Tribečskom múzeu, ktorá potrvá do 10. januára 2018. Výstava podáva obraz úspešných súborov na amatérskej bábkarskej scéne v osemdesiatych rokoch 20. storočia na Slovensku.
