TOPOĽČANY. Pod jeho rukami vyrastali úspešné hokejové legendy ako Radoslav Hecl, Ľubomír Hurtaj, bratia Višňovskí, či Miroslav Šatan. Ako marketingový riaditeľ pivovaru Topvar zasa dokázal presadiť a presláviť topoľčianske pivo vo svete. Je to vraj aj vďaka šikovnosti, dômyselnosti a pracovitosti Slovákov, v ktorú celý život veril.
Vzdelával sa na cestách v zahraničí
Jozefovi Nemcovi (75) sa podarilo vo svojom živote mnoho. Ani železná opona mu nezabránila stať sa úspešným človekom, ktorý ovplyvnil osudy mnohých ľudí.
Z topoľčianskeho pivovaru ešte neodišla ani prvá fľaška piva, no Jozef Nemec sa už hlásil v sladovni, do ktorej prišiel z Bavlnárskych závodov Vladimíra Iľjiča Lenina v Ružomberku.

„Pivovar začal vyrábať pivo až po siedmich mesiacoch od môjho nástupu. Dodnes si spomínam, ako minister strihal pásku pred pivovarom... Bol som tam, videl som to, boli sme hrdí na to, že máme pivovar, no teraz nemáme nič,“ zaspomínal si na svoje začiatky v 60-tych rokoch Jozef Nemec.
Z údržbára a neskôr nákupcu sa nakoniec vypracoval na riaditeľa marketingu, i keď nikdy žiaden podobný odbor neštudoval. Všetko sa podľa neho začalo športom, ktorému zasvätil značnú časť svojej kariéry.
„Mám strednú školu priemyselnícku s maturitou. Nikdy som žiaden marketing nerobil, ale priúčal som sa mu, keď som chodil ako tréner do zahraničia. Tam som videl, ako západniari pristupujú k svojim výrobkom, ktoré boli často horšie od našich. Chodil som aj ako nákupca a videl som, že pivo ako sme mali my, nebolo nikde. Veril som kvalite našich ľudí. Robili svoju prácu dobre, len sme to nevedeli predať.“
Jozef Nemec so svojimi zverencami vyhrával v Kanade, Fínsku, Švédsku, či Švajčiarsku. „Viete, za komunizmu mohlo ísť do zahraničia iba jedno mužstvo. Preto sme sa museli stať majstrami Slovenska my, aby sme mohli ísť. Nezostávalo nám nič iné, len poraziť Žilinu, Poprad, Košice, Bratislavu, Nitru... A to bolo umenie. No naši chlapci boli takí skvelí, že už ako desaťroční dokázali vyhrať majstrovstvá Slovenska a dodnes si spomínam, ako Socialistický Dnešok napísal, že vodím deti do zhnitého kapitalizmu.“ Táto kritika vraj viala z odboru školstva, kde bol Nemec tŕňom v oku vtedajším funkcionárom. Nechcel totižto vstúpiť do strany.
Trénerské finty pochytil od Rusov
„Nemohol som, lebo by ma otec zahlušil, navyše to bolo proti môjmu presvedčeniu. Trénovanie mi však nakoniec nezobrali, lebo moje výsledky už boli neprehliadnuteľné,“ zaspomínal.
Aké však bolo tajomstvo úspechu topoľčianskej mládeže? V prvom rade to bol tvrdý tréning a nekompromisnosť Jozefa Nemca, ktorý sa inšpiroval metódami ruských trénerov.