Išlo sa klasickou technikou spolu s ďalšími vyše tristo nadšencami tohto nádherného zimného športu. „Biela stopa je zaradená do seriálu Euroloppet, čo je súbor masových bežkárskych pretekov po celej Európe. Na štarte stáli pretekári z mnohých európskych štátov, dokonca i z Austrálie. Bol to už môj asi taký 38. štart na týchto pretekoch, kým Katka sa postavila do stopy po druhýkrát. Vo vlaňajšom nádhernom súboji som ešte obstál so cťou, ale asi iba vďaka Katkinej neskúsenosti a jej veľmi zle pripraveným lyžiam. Tento rok moja dcéra nenechala nič na náhodu, požičala si špičkové lyže v špecializovanom obchode v Kremnici, kde jej ich i perfektne navoskovali. Ja som mal lyže len také turistické so šupinovou skĺznicou, čo ma dosť znevýhodňovalo. Na štarte sme boli bok po boku, ale Katka sa vrhla do pretekov s mladíckym elánom a o chvíľu už bola v nedohľadne. Po čase, keď sa pole pretekárov roztiahlo, som ju zbadal a postupne som sa na ňu dotiahol. Potom sme išli pár kilometrov spolu, ale v dlhom zjazde sa osvedčili jej dobre namazané lyže a odskočila mi. Nemal som už dosť fyzických, ani psychických síl na jej dobehnutie. Brzdilo ma najmä vedomie, že hneď po príchode do cieľa na mňa čakajú povinnosti lyžiarskeho inštruktora pre začiatočníčky zo Strednej školy pedagogickej v Topoľčanoch. Ale Katka išla tak skvele, že by som ju asi nedobehol ani pri siahnutí až na dno svojich síl. Nakoniec sa náš súboj skončil s trojminútovým náskokom pre Katku. No, a že sme sa ozaj snažili, o tom svedčia dosiahnuté časy. V porovnaní s vlaňajškom sa Katka zlepšila o 31 a ja o 18 minút. Celkove sme sa umiestnili uprostred štartového poľa, čo pre nás, pólistov, a dnes už skôr vyznávačov potešenia z viacerých druhov športu, nie je zlé,“ povedal po návrate z podujatia Igor Vestenický.
