Článok pokračuje pod video reklamou
TOPOĽČANY. Topoľčany sa za posledných 20, či 30 rokov zmenili z nedostatkového mestečka na dynamické trhovisko. Mesto skomerčnelo, no množstvo áut v jeho uliciach enormne narástlo. Tvrdí to bývalý šéfredaktor Topoľčianskych novín – Dneška Vladimír Štefanovič, ktorý mapoval dianie v našom okrese počas obdobia, kedy sa spoločnosť menila míľovými krokmi.
V propagácii nábytku sa nepretrhli
K novinárčine pričuchol v Česko-slovenskej tlačovej kancelárii v Bratislave, no osud ho zavial spolu s manželkou v roku 1987 do Topoľčian. Uplatnenie našiel vo vtedajšej fabrike na výrobu nábytku – v Mieri, kde pracoval ako vedúci oddelenia propagácie.
„Teda pracoval, aj nepracoval. Dnes to je asi rešpektované pracovisko, ale vtedy to bola úplná popoluška medzi všetkými sekciami fabriky. Neboli totižto tlačiarenské kapacity na tlač plagátov a iných propagačných materiálov, nemal kto fotografovať a koniec-koncov nábytku bolo tak málo, že propragovať výrobu národného podniku Mier bolo tragikomické. Každý šéf od vedúceho odbytu až po riaditeľa mal totižto zoznam kamarátov, ktorým sa priamo dodával nábytok do obchodu,“ zaspomínal si na prvé roky v Topoľčanoch Vladimír Štefanovič. Spolu so svojimi kolegami propagoval firmu najmä na výstavách v Brne, Bratislave, či Nitre, no táto propagácia bola vraj zbytočná. Vystavený tovar sa dal totižto získať iba s protekciou, alebo päť rokov čakať v poradovníku.
Od písacích strojov k počítačom
Prečítajte si tiež: Na dnešné valentínske darovanie krvi prišlo 42 darcov. Topoľčianska nemocnica všetkým ďakuje V roku 1989 však nastali nové časy a Štefanovič sa zamiešal do novembrových udalostí. Aj vďaka tomu sa na tri roky stal prednostom okresného úradu. Spočiatku bola v spoločnosti všeobímajúca nálada, takže dostať sa k takejto funkcii nebolo nereálne. S príchodom Mečiarizmu sa ale začali funkcie deliť podľa straníckeho kľúča. Štefanovič preto dodnes žartom hovorí, že od Mečiara dostal dva listy. Jeden menovací, druhý odvolávací.
„Istý čas som potom pracoval v súkromnej firme, no novinárčinu som úplne neopustil. Sem tam som písal články pre Dnešok, či SME... V roku 1999 sa na mňa usmiala šťastena, prihlásil som sa na výberové konanie a stal som sa šéfredaktorom miestnych novín. Opustil som ich až v roku 2005 ako dôchodca,“ prezradil Štefanovič.
Na rýpanie novinárov neboli funkcionári zvyknutí
Tak ako sa menila spoločnosť, extrémne rýchlo sa vyvíjala aj novinárčina v Topoľčanoch. Pri nástupe do funkcie mal Štefanovič a ostatní redaktori na svojom stole písacie stroje, tie však onedlho vymenili počítače s internetovým pripojením.
