OPONICE. Diela inkvizítorov, vizionárov a vedcov môžete od 1. marca vidieť v priestoroch Apponyiho knižnice v Oponiciach. Tieto jedinečné knihy videla na vlastné oči iba hŕstka ľudí a medzi vystavenými exponátmi sa nachádza aj známe dielo Kladivo na čarodejnice, ktoré má podľa vedúcej oddelenia historických fondov Slovenskej národnej knižnice Jany Cabadajovej na svedomí 9 až 12 miliónov obetí, prevažne žien.
Vatikán označil Kramera za zvrhlíka
Osemnásť vzácnych zväzkov z 15. a 16. storočia zapožičala do Oponíc Slovenská národná knižnica v Martine.
Všetko začalo jednou osudovou vetou, ktorú napísal dominikán Johannes Nider vo svojej knihe Praeceptorium divinae legis (Precepter božieho zákona) z roku 1464: „Ženy majú bližšie k prírode, a preto sú náchylnejšie na volanie diabla.“
Pasáže z tejto knihy sa chytili jeho žiaci Heinrich Kramer a Jacob Sprenger a stala sa základom diela Malleorum maleficarum, známa ako Kladivo na čarodejnice.
Do nových bytov sa čoskoro nasťahujú noví nájomníci Čítajte Ako prvá bola vo Vatikáne na zozname zakázaných kníh, ale napriek tomu vyšlo v Európe 30-tisíc kusov tejto knihy, čo bolo na tú dobu neskutočné množstvo. „Kniha sa stala návodom, ako zo žien – bosoriek vytĺcť priznanie, ale popisuje aj spôsoby mučenia. Ide do takého extrému, že Vatikán označil Kramera za zvrhlíka,“ prezradila nám Jana Cabadajová s tým, že väčšina ľudí si myslí, že upaľovanie a hon na čarodejnice sa dial počas stredoveku, no tieto udalosti sa udiali už počas novoveku.
Zem je v knihách ešte plochá doska
Žiadnym neviniatkom nebol ani Nider. Pôsobil ako hlavný predstaviteľ inkvizície, ktorý sa pohyboval medzi Viedňou a Bazileom. Sám sa zúčastňoval na procesoch s Jánom Husom, či Johankou z Arku. Hovorí sa, že sám proti nej ochotne zbieral dôkazy, aby ju upálili.
