TOPOĽČANY. Turizmus bol vždy na Slovensku hlboko zakorenený. I keď o mnohé záujmové spolky záujem klesá, turisti sa sťažovať nemôžu. Veď len v topoľčianskom regióne je ich oficiálne evidovaných okolo 850 a ich počet neustále rastie.
Odpadkové koše im nechýbajú, no privítali by zjednodušenie legislatívy kvôli jednoduchšej výstavbe prístreškov a rozhľadní. Tvrdí to Peter Dragúň, predseda Klubu slovenských turistov a predseda Klubu slovenských turistov Žochár Topoľčany.
Čím to je, že turizmus je na Slovensku stále obľúbené hobby?
– Ľudia majú našťastie viac peňazí, no nemajú už záhrady a vinohrady, kde sa kedysi trávil voľný čas. Ak sa

chce dnes človek realizovať, tak jednou z možných aktivít je aj turistika. Počet organizovaných turistov vďaka tomu rastie, no veľa ľudí vidieť v horách a prírode, ktorí si vyjdú len tak s rodinou a priateľmi...
Môžem povedať, že v každom klube, kde sa pracuje, zaznamenávame nárast členov. Horšie je to v kluboch, kde sa priberajú iba rodinní príslušníci, no my sme otvorení a máme snahu prijať nového člena.
Musí byť nový člen turistického klubu fyzicky zdatný?
– Určite nie. Organizujeme túry rôznej náročnosti, takže si môže vybrať skutočne každý. Ľudia k nám ale nechodia len kvôli tomu, že niekam pôjdu, ale že pôjdu s niekým. Sociálny rozmer je u nás veľmi dôležitý.
Na Slovensku je pomerne obľúbené stavať rozhľadne a rozširovať turistické chodníky... Je ich aj napriek tomu dosť?
– Rozhľadňa je zaujímavý cieľový bod pre turistov, no mohli by vznikať rýchlejšie, podobne ako cyklotrasy, vzhľadom k tomu, koľko ľudí chodí na bicykloch do prírody.
Cesty sa čoraz viac zužujú, pretože nie sú peniaze na krajnice a cyklista je preto často ohrozovaný kamiónmi.
V Nitrianskom kraji je pomerne veľa cyklotrás, no zodpovedajú štandardom, ktorý by ste chceli mať?
– Nitriansky kraj bol istý čas najhorší v dĺžke cyklotrás a zrazu sa zistilo, že je najlepší. Vyznačili sa totižto trasy, častokrát v súbehu s pešími – napríklad v Považskom Inovci. Takto by sa to však nemalo robiť, pretože stret cyklistu s turistom neveští nič dobrého.
Inak povedané, vyznačili sa, no nevybudovali.
Napríklad by bolo ideálne, aby konečne vznikla cyklotrasa pri rieke Nitra, čo by bola jednou z nosných vetiev cyklotrás na Slovensku.
Nemôžem však povedať, že by boli úplne na nič, turista je predsa len vedený značkou a nezablúdi. No trasy by mohli byť vedené lepšie – tak, aby míňali zaujímavé miesta. Dostať sa rýchlo z bodu A do bodu B nie je najpodstatnejšie. Turista i cykloturista chce spoznávať, preto by sa malo viac prihliadať na atraktivitu nových cyklotrás.
Spomenuli ste cyklotrasu pri rieke Nitre. Občas sa o nej hovorí, no doteraz sa nezrealizovala...
– Cyklista môže prejsť popri rieke, cesta je zjazdná, no choďte tam s dieťaťom, alebo kočíkom.
Tešil som sa na to že budem chodiť na bicykli do Nitry, keď som tam pracoval, no už som na dôchodku a stále sa nedá. Po hlavnej ceste to je veľmi nebezpečné a popri rieke chýba asfaltový povrch, takže nemôžete ísť rýchlejšie.
Cyklistom chýbajú kvalitnejšie a zaujímavejšie cyklotrasy... Čo chýba turistom?
– Okrem peňazí? (smiech) Ale nie, peniaze nie sú až tak dôležité. Najdôležitejší sú ľudia ochotní priložiť ruku k dielu, ktorých je niekedy pomenej.
Určite by nás ale potešilo, keby sa popri turistických trasách nachádzalo viac prístreškov. Chýbajú aj studničky. Chceli sme robiť rozbory kvality vody, no ak ho urobíte dnes, zajtra už voda nemusí byť dobrá. Preto sme od toho upustili, lebo by sme zavádzali verejnosť.
S Čechmi máme dobré vzťahy a tí hovoria, že dobu rozhľadňovú už majú dávno za sebou. Len domažlický okres má desať rozhľadní. No na našom území by nám pohodlne stačili prsty jednej ruky.
Nám by sa veľmi žiadala rozhľadňa na vrchu Tribeč, no zatiaľ nie je taká iniciatíva, ktorá by ju vedela presadiť, aj keď ide o cieľový bod mnohých turistov.
Minulý rok sa podarilo otvoriť krásny prístrešok pod Panskou javorinou. Sú plány na ďalšie podobné projekty?
– Plány sú, no je problém takéto veci vybavovať, lebo všetky prístrešky sú už stavba, hoci to nechápem... Je s tým veľmi veľa práce. Ľudia často nie sú ochotní behať po úradoch, i keď samotná výstavba by nebola problém. Ak by sa zmenila legislatíva, ktorá by nám to uľahčila, boli by sme veľmi radi.
Problém v peniazoch nie je veľký. Prístrešok na Panskej javorine stál asi 9-tisíc eur, pričom väčšinu nákladov pokryli členské príspevky turistov z nášho regiónu.
Momentálne žiadame o peniaze na turistickú trasu vo Vysokých Tatrách spolu s Poľskom. Ide o náročnejšiu adrenalínovú trasu, na ktorú už treba aj nejaké vybavenie, no nie je taká náročná, aby musel byť človek horolezcom. V Tatrách sú samozrejme rozbehnuté ďalšie projekty, no momentálne by som o nich nechcel viac hovoriť, keďže ešte neprebehli rokovania s dotknutými orgánmi.
Na celom Slovensku je niečo cez 14-tisíc kilometrov cyklotrás. V topoľčianskom regióne je ich pomenej, no mnohé by sa už dnes žiadali preznačiť, keďže domáci turisti si už našli svoje trasy, ktoré sú niekedy zaujímavejšie.
V našom regióne nie je značenie husté a veríme, že bude postupne pribúdať. Pre domácich to nie je problém, skôr je to problém pre toho cudzieho. Momentálne sa pripravuje nové značenie od obce Tesáre, smerom k Podhradiu. Snáď sa nám ho podarí osadiť ešte tento rok.
Poučili sa už návštevníci prírody a nezanechávajú po sebe neporiadok?
– Nezdá sa mi. Je veľa zodpovedných turistov, no sú aj takí, ktorí ťažké zjedia a ľahké nechajú v prírode. Nechcem však zovšeobecňovať, keďže generácia, ktorá má lepší vzťah k životnému prostrediu sa začína vychovávať.
Na turistických chodníkoch však nie je veľa odpadkov, často ale upratujeme po lesných robotníkoch, ktorí nemajú problém nechať v lese pneumatiky, či pretrhnuté laná.
Ja zastávam názor, že nikde by sme nemali dávať smetný kôš.
Ak tam je, tak ho už ľudia použijú, no vo väčšine prípadov ho nemá kto vyniesť. Neexistujú služby, ktoré by ich každý týždeň vynášali. Chápem, že to je myslené dobre. Ak je prístrešok prístupný autám a obec má ako zabezpečiť odvoz odpadu, nemám s tým problém, no napríklad výstup na Tríbeč trvá 3 hodiny a tu je to už naozaj problém.